Do teba sa zobúdzam

Do teba sa zobúdzam – si mojím ránom, mojím slnkom zaliaté ráno,
kvôli tebe otváram svoje oči a začínam vnímať.
Do teba vchádzam deň čo deň a pri tom neviem koľko smútku a radosti si pre mňa prichystal,
prechádzam sa ulicou poznania v ktorej sa cítim cudzincom – poznám ju,
deň čo deň po nej kráčam, ale deň čo deň si uvedomujem jej odlišnosť.

Do teba plačem – si mojím ramenom po ktorom stekajú slzy mojich nesplnených túžob,
do teba sa vpíja môj smútok a takmer stratená nádej,
do teba hádžem výčitky vlastných neúspechov.

Do teba sa smejem – si zrkadlom v ktorom sa odráža moje vlastné šťastie,
si mozaikou mojich vysnívaných ilúzií, ktoré raz zvečním na tvojej stene snov.
Do teba sa vpíja môj smiech, ktorého zvuk sa odráža ozvenou tvojho hlasu.
Si fotkou všetkých zachytených momentov, ktoré sú zapísané v tvojom srdci.

Do teba zaspávam – si posteľou môjho bytia,
som to ja, kto kladie hlavu na vankúš svojho vlastného osudu a
prikrýva sa perinou neexistujúcich náhod.
Si bozkom na dobrú noc, ktorý ma uspáva a zatvára mi oči nežným dotykom.

Do teba snívam – je to sen o mne, o nás, o všetkom…
Do teba dávam seba.
Prečo? – si môj ŽIVOT