Vedomý sen – stretávam bieleho leva a tigra

26.12.2016 ca. 6:00 LD levom a tigrom
Som na ceste a za mnou na konci razcestia biely lev a tiger. Prcham od nich a v tom si uvedomim, ze snivam. Obraciam sa ku nim a idem im naproti, pytam sa ich, co mi chcu povedat. Tesim sa, ze som precitla a ze mi napadlo otocit sa a opytat sa, o co im ide. Ale neodpovedaju mi a coraz viac sa zmensuju, nie je mozne sa ku nim dostat. Otazku opakujem, ziadna odpoved. Dostavam sa k nejakej zeleznej konstrukcii a leziem po nej. Uzivam si pocit „praveho“ dotyku v LD a rozhodnem sa nevzlietnut, aby som si udrzala dlhsie kontakt s tymto svetom. Nevidim kam idem, casto sa obzeram za tymi dvoma a opakujem moju otazku, zostava bez odpovede. Rozmyslam, ci si mam vymysliet vlastny svet, ale rozhodnem sa ho nechat vytvarat sa spontanne. Vnimam ako sa dotykam roznych materialov, raz je to kamen, potom drevo, potom znova zelezo.

Tu niekde som sklzla opat do sna a nepamätam si, ako pokracoval a mam pocit, ze aj cast z LD mi vypadla. Hned po sne som sa nezobudila, spomenula som si nan az rano pri zapisovani posledneho sna.

Reklamy

Vedomý sen – útek pred lekárom

17.12.2016 5:56 Útek v LD

Pri zapisovaní predošlého sna som sa tak trošku posťažovala, ako si mám uvedomiť že snívam, keď sa nič mimoriadne nedeje, že celý ten dej kľudne mohol byť. A tak ma snový zdroj vypočul:

Sme v zdravotnom stredisku,  hlavný starý lekár, nejaké staré sestričky a ja, tiež asi sestrička a očkujeme ľudí a zdá sa mi, že aj zvieratá. Už máme vlastne po očkovaní, len odkladáme veci, ale ešte som na rade ja. Ležím na lehátku a všimnem si divné správanie lekára a sestričiek. Sestričky sa mi nepozerajú do očí, sústredene niečo robia a vedome sa očnému kontaktu vyhýbajú, príde mi to podozrivé. Berú dve veľké ihlice zabalené v sáčku, ktoré boli predtým v tele (v reáli mal A. také v nohe, odtiaľ ten obraz) a je tam aj moje meno. Prečítajú, že T…. a ja im vravím, že už sa volám B…. Je im to jedno. Sestra dáva jednu ihlicu poza mňa do piecky, ide to spáliť. Uvedomím si, že ničia dôkazy. Na druhej strane je trezor, nevyťahujú z neho kľúčik, je v skrini, tiež len privretej.

Oslovím ich, čo to idú robiť a oni len tak náznakovo, že inak sa to nedá, nech pochopím, že to takto jednoducho musia spraviť. Chvíľu rozmýšľam, že sa nechám zabiť a uvidím, ako to bude (tu už mám mierneho tušáka, že snívam). Nakoniec sa rozhodnem konať. Vyskočím z tej postele, otváram trezor, beriem z neho celý sáčik použitých striekačiek s menovkami, čo sú dôležité dôkazy a zdrhám von oknom. Som si vedomá, že sú to starí ľudia a len tak ma nedobehnú. Nechcem tie dôkazy vláčiť na úteku so sebou a hľadám na zemi vhodné miesto, kam by som ich uložila. Stojí ma to čas a lekár ma dobieha. V tom si uvedomím, že toto je veľmi absurdná situácia a bolo by načase spraviť si reality check.

Tak vyskočím a vznesiem sa a vidím, že snívam. Lietať sa mi nedá dokonale, tak zdrhám pred lekárom rúčkovaním po horných plošinách. Sme vo svete, ktorý má strop, alebo také stropné drevené plošiny, prerušované, pomedzi ne vidno nebo, ale nedá sa tam dostať. Baví ma to, zároveň to berie celú moju pozornosť a v tom zhone nestíham vytvárať nové alebo iné obrazy. Lekár zrazu tasí pištoľ a strieľa po mne. Ja vidím každú guľku prichádzať a odrážam ich rukou. Lekár je tak nasraný, že 90 percent strieľa mimo mňa, alebo sa s ľahkosťou uhýbam (ako v matrixe). Posledný náboj sa správa divne, ako rakety, ktoré poznajú svoj cieľ – a ide pomalšie a kľučkuje. Nemám pred ním strach, počkám si ho a rukou, alebo len mysľou ho obraciam. Ako sa obráti, naberá veľkú rýchlosť a triafa lekára do hrude, na čo on padá na zem.

Pomyslím si super, môžem si užiť LD. Spomeniem si, že je dobré niečo pevne držať, tak sa chytím dreveného zábradlia a rozmýšľam, čo teraz. Lekár sa na zemi ale preberá, tak vzlietnem a na streche vnímam pás zo striebornej mriežky, je mojím cieľom prejsť cez ňu ako cez stenu. Do polovice sa tam dostávam a ako vychádzam, viem, že vyjdem v inom svete. Ale sa prebúdzam.

Vedomý sen – na lúke a v džungli

5.12.2016 4:29 LD na lúke
Vybrala som sa z babkinej dediny do Bratislavy peši. Najskôr idem po asfaltke a ako tá ide do zákruty, tak ju nenasledujem, ale idem ďalej rovno po lúke/poli. Rozmýšľam, či by sa mi tou asfaltovou okľukou predsa len nešlo lepšie, ako ísť krížom cez zarastené pole. A zároveň zisťujem, že som sa vybrala na sever, namiesto na juh a riešim, ako sa ja do tej BA dostanem. Ešte aj v tom poli bez cestičky sa mi nejde nejak ľahko. V tom zistím že snívam, vzlietnem a mám mega radosť. Pozerám sa na moje ruky, preciťujem celé telo a teším sa z tohto zážitku. Podo mnou je tráva, je nádherná v lúčoch slnka. Chcem sa inak pozerať, nie len dole, ale nejde mi to. Nenapadne mi ten troj-povel, tak sa len čudujem a vymýšľam niečo iné. Poviem si, že možno mi pôjde obrátiť sa na chrbát. Tiež to nejde, tak si poviem, že tá lúka je síce nádherná, ale na to, že som v LD a môžem mať hoci aký obraz, je fádna a tak chcem zmeniť krajinu. Potom si spomeniem, že by bolo super, keby si tú krajinu nevymýšľam ja, ale keby ju nechám zmeniť sa samu. Zdvíha sa mi zrak a vnímam kus zo zaveseného krokodíla. Prvý popud je ísť ho zachrániť. Niečo mi vraví, že si mám počkať na celý obraz. Obraz sa odďaľuje a vidím zaveseného mega aligátora na oblúkovom moste. Nerozumiem tomu obrazu, neviem, či je to správne, alebo nie, obzerám sa ďalej. Okolo mňa vnímam džungľu, obrazy idú spoza mňa, môj vlastný pohyb je chrbtom dozadu. Vnímam zvuk hrkálky, chraščadlá. Je veľmi dôležitý, tak sa na neho sústredím. Je tak silný, že moje vnímanie sa sústredí len a len na tento zvuk a prekladá ho do symetrických červeno-oranžových obrazov. Obrazy ma vťahujú so vnútra, až vnímam bunky, vyzerajú ako v krvi, bledé v oranžovo-červenom, delia sa, hmýria sa, plné života. Obraz sa mení na červené obrazce, zatočené ako paragrafy.

Vedomý sen – na koncerte

2.12.2016 6:09 Lucidný sen na koncerte – technika WBTB/WILD

Dnes som použila trik s budíkmi. Mohla som spať dlhšie, ale nastavila som si ich na 4:30 a 6:30, pre prerušenie spánku a následné sústredenie sa na snový zámer. Vykľulo sa z toho niečo iné.

Zaspávam a cítim, že kĺžem do spánku pri plnom vedomí. Sme na koncerte na štadióne, celá naša partia. Vnímam, že lucídne snívam a tak si idem polietať po štadióne. Lietať sa mi nedá poriadne, musím si pomáhať s odrážaním sa. Mám pocit, že ma niektorí ľudia vnímajú, ale len málo z nich. Pre väčšinu som neviditeľná. … [privat]… Idem ďalej.

Tu niekde som zabudla, že moje telo leží na posteli a zmiešal sa mi sen s LD.

Rozhodnem sa ísť späť na štadión, koncert bude zachvíľu končiť a vy ma budete hľadať. Už aj idem proti prúdu ľudí, ktorí sa chcú vyhnúť masovému odchodu. Ide sa mi ťažko. Predomnou mojim smerom kráča pár ľudí, držia sa za ruky aby sa nestratili. Všimnem si, že s blondýnkou predo mnou ide jeden môj bývalý Milan. Dáme sa do reči, ona že ma hneď spoznala. Ja sa teším, že on našiel niekoho s kým je šťastný. Keď sa ale na neho zapozerám vidím, že sa len pretvaruje, ale nekomentujem to.

Prúd ľudí trochu ustal, hľadám vás na štadióne. Rozmýšľam, kde som vôbec dala telo. Kde som mohla zaspať. Nachádzam vás, postávate pri stole, na stoličke sedí Saška. Saška ma zdraví a prehodíme pár slov. Hovorím jej, že ja som akurát v lucidnom sne a asi ma vidí len ona. Vy už pozeráte, s kým sa to Saška rozpráva. Jeden hádže poznámku: “To sa akože aj s elektrikou môžeme porozprávať, alebo tu s kobercom. A čo táto stolička? Čo nám tá chce povedať?” A rehot do toho.

Vravím Saške že neviem kde mám telo, asi som niekde zaspala na stoličkách ešte v tých radoch. Vravím jej, že nech na mňa počkáte, vrátim sa do tela a môžeme potom ísť. Dávam povel: “späť do tela!”. Nič sa nedeje. Ja že sakra, asi sa musím na to uvoľniť. A nechápem, prečo necítim tú spájaciu niť. No nič, ľahnem si na zem a dávam znova povel: “späť do tela!”. Zase nič, Saška do rehotu. Ja že moment, som teraz v LD a naozaj ma tí ostatní nevidia, alebo v LD nie som a si robíte hromadnú srandu zo mňa? A ja si tu líham jak trottel na zem! Úplnú srandu z toho máme. Vy sa čudujete, s kým sa to Saška toľko rehoce, tak sa vám to snaží vysvetliť medzi rehotom.

Ja teda Saške vravím: “Na, zober tieto moje veci, rovno ich budeš mať u seba a nemusím ich ťahať znova cez sálu.” Podávam jej moju fialovú kabelku a dáždnik. Pri tom uvažujem, ako to vídíte vy, že keď sa tých vecí pustím, či sa vám objavia. V tom dávam povel “Späť do tela” a zobúdzam sa naozaj – v mojej posteli.

A rehocem sa čo toto bolo za kombináciu.

Vedomý sen – na posteli

21.11.2016 LD na posteli

Ocitám sa v starkinom dome v spálni, moje telo leží na veľkej posteli. Skoro som sa doňho vrátila, ale zistila som, že ešte z neho môžem vyliezť. Ide mi to veľmi ťažko, cítim sa mrazivo, len tak sa ledva z tela vlečiem doprava, na kolená na zem, mrazí ma všetko. Robím si reality check a pozerám na svoje ruky. Sú tiež také priesvitné, mrazivé. Pred postelou stojí Saška, ktorá vyzerá ako Lulu a pýta sa viac krát za sebou: „Má Tina život?“ Pozerám sa na ňu, na jej fyzické telo, ktoré sa pozerá na moje fyzické telo na posteli. Jej energetické telo/duša/duch sedí na posteli a všimlo si ma pri posteli, vzerá veľmi bledo a hrozivo a pozerá sa na mňa. Ja sa pozerám na ňu a pomyslím si, že takto veľmi bledo, až priesvitne vyzerá mŕtvy človek. V tom mi dôjde, že je to aj tým, že neukazuje akurát žiadnu emóciu. Prisadnem si ku nej a poviem jej, že sa teším a že ju milujem. Hneď sa tá hrozivá mimika zmení a naše duše/energ.telá/vedomia sa objímajú. Fyzické telo pritom ešte stále opakuje: „Má Tina život?“ a mne dôjde, že ma asi vidí tiež takú mŕtvolne bledú  a tak sa vraciam späť do tela. A víta ma Saška, teraz už vo vlastnej podobe (ešte stále v sne).

Poznáte motivačný diár DOLLER?

DOLLER je kalendár, plánovač, motivátor, denník úspechov a pokroku v jednom.

DOLLER diár neobsahuje konkrétne dátumy (napr. 1. január, 2. január atď.), ale obsahuje iba dni v danom mesiaci v 5 týždňoch. Ku každému dňu treba ručne vyplniť jeho dátum. Preto môžete začať DOLLER hocikedy  používať. 

Pre mňa je DOLLER denník, kresbovník a plánovač v jednom. Zaznamenávam si tam nápady, myšlienkové mapy, schôdzky a semináre. Nálepkami a kresbami ho ozdobujem a vždy sa vytešujem, keď s ním pracujem.

Je to tvárny nástroj vhodný pre „biznis-menov“, ako aj pre éterické kresliace víly. Ponúka dostatok priestoru pre zaznačenie si všetkých povinností a schôdzok a ako aj pre naplánovanie a splnenie si svojich vízií a snov.

Formát zápisníku DOLLER:
– 210 x 135 mm
– ekologicky šetrný papier s certifikátom FSC
– 80 g / papier
– ponúkané farby: čierna a ružová
DOLLER si môžete TU OBJENDAŤ.
DOLLER ponúka miesto pre zaznačenie si svojich cieľov, ku ktorým sa krok po kroku môžete priblížiť. Odvíjajúc sa od sekcie „Kým som za 5 rokov“ si môžete premyslieť, kam sa chcete dostať tento rok, tento mesiac, tento týždeň, tento deň – TERAZ. DOLLER je výborný nástroj pomáhajúci zhmotňovať tvoje sny.
Nájdete v ňom praktické rozdelenie:
– mesačný prehľad
– týždeň s jednotlivými dňami a ich hodinami
– rekapitulácia
– poznámky
DOLLER ponúka dostatok miesta pre
– ciele na mesiac, týždeň, deň
– úlohy týždňa
– výdavky dňa
– komu zavolať
– poznámky, či kresby
Výborný nápad je na konci mesiaca rekapitulácia. Tu je na dvojstrane možnosť uvedomiť si, čo sa vám podarilo, ako aj čo môžete urobiť lepšie. Na začiatku každého mesiaca nájdete ešte aj motivujúci citát.
DOLLER si môžete TU OBJENDAŤ.

Ako dosiahnuť pomocou denníku vďačnosti krajší život

Návod na pozitívnu rekapituláciu a prípravu na krajšie dni

book-1945499_1280Rozhodli ste sa zapojiť do výzvy týždňa z najnovšej série Majstrovstvo života a neviete ako na to? Alebo už robíte denné zhrnutie a dostávate sa pri tom do myšlienkových bludných kruhov a pascí? Nedarí sa vám pozitívne sa nastaviť na nasledujúci deň?

V tomto článku vám chcem ukázať, ako robím dennú pozitívnu rekapituláciu ja, čo mám osvedčené a čo nie a ako sa nastaviť na svoj ďalší krásny deň bez toho, aby vznikol tlak, že niečo „musím“.

Čítaj ďalej…