Uhol pohľadu

Tento článok píšem z dôvodu, ktorý je možno mnohým ľuďom blízky. Nerozumela som cestám niektorých ľudí. Nechápala som, prečo robia rozhodnutia, ktoré ich potom dostali do situácií, z ktorých sa museli dlho vyhrabávať von. Postupne som prišla na to, že to človek potrebuje. Pochopila som, že môj pohľad bol veľmi zahmlený, príliš som sa ponárala do problému a nepozerala som na to s nahľadom.

Vpodstate je každá podávaná informácia relatívna. Každá cesta je jedinečná a svojím spôsobom dokonalá pre daného človeka. Všetko je o uhle pohľadu. Ak niekto hovorí, že je úplne na dne, vy sa na neho pozriete a poviete si, ja to nevidím tak čierno. Práve o tom to je, ako to človek vidí.

Človek si sám volí svoju cestu a sám si vyberá, čo je pre neho najlepšie. Možno sa to občas nezdá, ale keď sa na to pozrie z globálneho hladiska, pochopí, že to je cesta ktorou musel prejsť, aby sa naučil nejaké veci.

A ako teda zo situácie, kedy nedokážete pochopiť nejakú cestu človeka, von? Môj návod je, posielať im lásku. Veriť, že všetko je tak ako má byť a že každa situácia má svoje opodstatnenie a že to je pre daného človeka to najlepšie, čo sa mu mohlo kedy stať. Občas je však ťažké sa tým riadiť. Pred časom moju blízku priateľku zmlátil surovo otec. Dozvedela som sa, že to robí už od malička a nechápala som. Plakala som ako malé dieťa, veď je to hrozné, ako sa to môže diať. Nakoniec som dostala silu povedať si, že to je to najlepšie pre ňu. A tu bolo veľmi ťažké nájsť ten uhol pohľadu. Aspoň teda pre mňa.

Všetkým, ktorí zažívajú podobné situácie a potrebujú silu na porozumenie a pochopenie ostatných, posielam lásku. Dúfam a pevne verím, že sa vám to aj podarí :).