Ako von z blata na nohy :)

Dnes som mala rozhovor s mojou známou, ktorej som nejako vylíčila aké som mala problémy kedysi. A ako sme tak o tom písali, navrhla, že by bol o tom pekný článok. Tak sa idem vyliať😀.

Nástup puberty, búrenie hormónov a… moje nekonečné depresie. Z čoho? Zo seba samej😀.

Vzťahovačnosť, s ktorou som vtedy brala na seba veci, mi ostala až doteraz :D . Občas. Denné slzy a depky, “nekonečná” nenávisť seba samej spôsobilo to, že sa väčšina ľudí odo mňa odvrátila. Ani sa im nedivím, večne nervavé pubertálne decko :D . To, že sa odo mňa odvrátili ma ešte utvrdilo v tom, že som hrozná a nenávidela som sa ďalej. Pár ľudí pri mne ostalo, a snažilo sa mi pomôcť. Všade som “kričala” o pomoc, dokonca aj na lavici v škole som mala všade zúfalé HELP. No keď sa mi ľudia snažili pomôcť, keď mi začali dávať spätnú väzbu, začala som znova hrýzť, všetko, čo mi povedali, že čo by som mala zmeniť, moje myslenie a tak, som brala ako urážky, že ako sa do mňa navážajú.

Nejako postupne mi začalo dopínať a začali mi tieto feedbacky pomáhať. V prvom rade, som sa zbavovala očakávaní. Moje nervavé nálady a depky väčšinou vychádzali z toho, že som niečo od niekoho niečo očakávala a daná osoba z týchto očakávaní nečakane vybočila :D .

Takže, prestať očakávať. Akonáhle som sa pristihla pri myšlienke, že “toto MÁ byť/bude takto a nie inak”, zastavila som sa, nejako som si povedala, že nech to bude hocijako, budem to musieť brat a nie pri tom nerviť a hotovo. Najprv som potrebovala úplne prestať očakávať, až potom som sa mohla na veci, ktoré majú prísť tešiť bez toho, aby som od toho čosi čakala.

Ďalšia vec, cez ktorú som šla, bolo prestať súdiť. Dá sa povedať, že to si ešte v sebe stále riešim, pretože celkom to odstrániť ešte nemám. Ale prestala som negatívne súdiť ľudí. Naučila som sa brať ich cestu ako cestu a nie ako zlú cestu a dobrú cestu. A hlavne, od Tinky som sa naučila posvätné… SALÁM!!! :D

Skutočne, veľa vecí som prestala riešiť, všelijaké dohady vo mne, čo boli skutočne len dohady a nemala som si to nikdy ako overiť. Proste som sa znova zastavila a povedala si SALÁM, kurňa, Sáš, na čo riešiš takéto kraviny? :D ..

Tiež som si zvykla “nezaťažovať” svojimi problémami ľudí z môjho okolia. Predtým som to potrebovala, potrebovala som, aby ma niekto potiahol, no časom som si uvedomila, že to už nepotrebujem. Ak ma niečo trápi, je to môj problém a riešim si ho potichučku v sebe :) . Nevravím však, že to je to správne. Každý potrebuje niečo iné, takže toto je čiste individuálna vec :) .

A tak nejak som sa naučila myslieť pozitívne, pri každej negatívne miernej myšlienke som sa zastavila, pár krát sa nadýchla a vydýchla, prípadne narátala do 10, obrátila ju pozitívne, alebo znova, SALÁM a šla ďalej. Takýto kontroling zo mňa spravil urehotaného, večne sa usmievajúceho a (trúfnem si povedať) pozitívneho človeka :).

Toľko môj príbeh🙂.

♥ ♥ ♥ :-*

10 thoughts on “Ako von z blata na nohy :)

  1. servo píše:

    fiha to som teda o tebe netusil ze si tu pubertu az tak vazne prezivala. hej jasne, ze si sa obcas ofucala, ale tak to sa mi zdalo take v norme😀 ale nieco na tom asi fakt bude, lebo mi teraz pripadas fakt spokojnejsia a vyrovnanejsia ako kedysi🙂
    to ja mam zase skor opacny pocit zo seba:D kedysi bolo pre mna vsetko salam a teraz mam pocit ,ze dost veci na mna dolieha a obcas mam dost nervy😀

    Like

    • Servo, to je podla mna stres co si robis sam. Poznam. Ja som to vyriesila pauzou. Zachvilu mas prazdniny, tak si oddychnes 3 mesiace. Svet sa nezruti ked sa ti nieco nepodari, ide o to, uvedomit si o co skutocne ide. Mat ciele a ist za nimi je ok, ale neni dobre na nich stroskotat. Ale to u teba nehrozi, dufam😀 Takze Salam!

      Like

  2. Lulu píše:

    Ole na toto hovorí, že vždy keď je vo veciach zapojene ego, tak vzniká problém a rady blízkych berieme ako útok a nie ako spätnú väzbu. Ľahké povedať, ťažké uskutocnit, viem sama😉
    Dokonca aj keď si to popri urazeni sa uvedomim, viem že to sa teraz urazilo moje ego, tak si niekedy ešte stále neviem pomôcť. Jedine čo vtedy pomáha je skúsiť tomu nedavat energiu a neriesit to a ono to prejde. Ako by povedala nasa Tinka… SALAM😉

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s