Chorý lekár alebo stop hluchote

Niekedy sa stáva, že človek keď robí v nejakej profesii, tak presne v tej oblasti zanedbáva sám seba. U mňa to niekedy tiež tak je. Dnes som si povedala: Stačilo! Idem riešiť. Vedela som, že to bude na dlhšie, asi preto som sa k tomu zatial nedostala. Ale prvý krok mám za sebou. Musím ale najprv vysvetliť, o čo ide.V našej rodine už asi 5-6 generácií postupne počas života hluchne každá prvorodená dcéra. Keďže ja som prvorodená dcéra, pomaličky ale iste hluchnem tiež. Momentálna rodinná situácia je taká, že babka počuje už len asi na 5-10%, mama na nejakých 30-40%. Ja som chodila každé dva roky k ušnému, síce sa mi sluch zhoršoval, ale ten povedal že to sú gény a tie on zmeniť nevie, budeme to len sledovať.

Postupne som teda prestávala počuť poriadne v spoločnosti, hlavne kde bolo veľa ruchu. Zásadne pozerám luďom na pery keď sa s nimi rozprávam – keď nepočujem, aspoň si podľa pier domyslím  – niekedy ;). Blbé to začalo byť, keď som sa sto krát musela pýtať čo človek povedal. A keďže som tu cudzinka, tak niekto nevedel či nerozumiem, alebo nepočujem. Aj tak som to väčšinou po troch opýtaniach vzdala a len sa usmiala a pokrčila plecami. Moje kamošky vtedy už vedeli, že som ich nepočula, ostatní si neviem čo mysleli hahaha. Môj drahý manžel ma už neústavne napodobňoval: “Wie bitte???”. Že ale už vážne znova musím ísť znova k ušnému som videla, keď som nevyrozumela slová vo filmoch alebo v rádiu. Ono aj keď som to dala nahlas, počula som, že je hudba nahlas a že aj rozprávajú (nahlas), ale predsa som len nevedela rozoznať čo hovoria. Samozrejme, o čo napínavejšia scénka, o to dramatickejšia hudba pri nej – a do toho ja: “Čo povedali???” – hahahaha..toho môjho išlo rozhodiť :D. Malo to aj pozitíva. S kamoškou sme pozerali DVDečko Twilight a samozrejme s titulkami. Je tam jedna scéna, kde je na moment vidno spisovateľku Twilight ságy, Stephenie Meyer. Čašníčka ju osloví a vtedy sme si až všimli že to je Stephenie, lebo to bolo v titulkách :D!

No, takže som sa objednala na testy k ušnému (bolo to minulý rok asi v októbri), trochu som premeškala čas, už to boli tri roky od poslednej návštevy u neho. Prvý test, kde som mala len stlačiť gombík, keď som počula pípanie, dopadol oproti minulým testom katastrofálne, bolo vidno rapídne zhoršenie. Objednal ma na ďalší test – rozoznávanie reči. Vtedy mi do sluchátok hovoril nahratý hlas v rôznych frekvenciách a mala som povedať aké slová vyslovil. Výsledok testov bol, že počujem obojstranne tak na ca. 50%, najlepšie by bolo, keby začnem nosiť strojčeky, hneď mi dal aj odporučenku do strojčekového obchodu. Dovtedy som ani nevedela, že existujú takéto špeciálne obchody. Tákže tam som absolvovala ďalšie testy, strojčeky sa objednali, ja som pripravila papiere z roboty, že čo robím a že aj na prácu tie strojčeky potrebujem, aby mi to preplatila poisťovňa.

Ludia, neviete si predstaviť aké to bolo, keď som si ich prvý krát nasadila. Pani strojčekárka otvorila dvere jej odzvučneného priestoru, sedela som k nim chrbtom. Zrazu počujem, ako keby niekto železo o seba obtieral – obzerám sa, že čo to bolo – a na to mi strojčekárka, že to sekretárka šuchotala papiermi!!! Halluuuuzzz! Sedím si tam, zase hrozný zvuk – myslela som že teraz naozaj niekto niečo železné zasekol škriplavo o seba – sekretárka pokrčila papier do gule. HAHAHA. V aute som najprv musela jazdiť so zavretými oknami, lebo som mala pocit, že sú ostatné autá tak blízko mňa, že do mňa narazia a stále som sa obzerala nabok. Potom som už bola odvážna, okná som otvorila, ale som ich aj dva krát zabudla zavrieť, keďže som vedela že je všetko hlasné… Prvé ráno vyjdem z kúpelne už s vyrafičenými strojčekami, kocúr sedí predo mnou – a zrazu – šok! Kocúr zamňaučal! Taaaak ma trhlo!!! A akonáhle som mu vyslovila že: “Rišo ..” – znova ma trhlo! Lebo som počula môj hlas ako keby cez repráky v ušiach!!! Hahaha. V robote som myslela, že tlačiareň odletí počaj zohrievania sa, na šuchot papiera som si zvykala asi dva týždne. Ale bola som happy, že jaaaak super počujem! Musím sa vám pochváliť, tie strojčeky majú 4 programy, môžem ich prepínať – nenápadko za uchom. Mám tam: automatiku – on rozozná v akom je prostredí. Dvojka je spravená na školu , zosilňuje zvuky zo smeru kam sa pozerám – plus niečo z okolia. Trojka je kancelárska – zosilňuje hlavne zvuky zo smeru kam sa pozerám a štvorka je “pouličný modus” – zosilňuje 360°. Majú zabudované aj že spoznajú na moderných kancelárskych telefónoch že telefonujem, vtedy sa prepnú. To som si dala ale vypnúť, lebo oni sa pri každom spoznaní telefonátu museli trojpípnutím ozvať – “ANOOO týmto uchom telefonuješ, vidím, prepínam!” – a po zložení mi zase museli oznámiť *pípnutím: “ANOOO dotelefonovala si, máš nastavený program číslo *”. Vtedy som robila v oddelení nákupu, kde VKUSE zvonil telefón a tie stroje mi to VKUSE hlásili!!! Terminátor šuvix. Ale moja radosť bola veliká.

Až pokiaľ neprišiel papier od pani strojčekárky, že mi poisťovňa odmieta zaplatit celú čiastku, zaplatia mi len štandardné strojčeky (ktoré mi strojčekárka ani len neponúkla) a ostatok musím doplatiť ja. Hovorím si, dobre – o akú sumu ide? Poisťovňa preplatí 1500 Euro a ja musím doplatiť 2800!!!!! Skoro ma porazilo. Až vtedy som si uvedomila, musím s tým niečo spraviť. Nakoniec som si to vybehala, poisťovňa mi preplatila všetko, ale zostalo vo mne to, že s tým musím pohnúť. A dnes som začala.

Sorry, že z toho vznikol taký dlhý text, nemala som to na pláne, ale asi vás čaká ešte dlhší! hihihi Ale budem sa snažiť o skrátenú verziu.

Tákže, vypracovala som si plán: musím na to ísť z viacerých smerov. Liečiť telo a ducha. Pozrieť do minulosti, začať riešiť – a s tým som dnes aj začala.

Išla som do mojej záhrady, môjho silového miesta, zavolala som si Saškinho draka Aryu. Tá mi hneď vynadala, že kam som uprostred umiestnila ten strom, že nemá kde pristáť. Strom som teda posunula, nasadla na ňu a povedala cieľ: dimenzia príčiny. Videla som ako kvapkajú príčiny do mora a ich dôsledky (vlnky). Vyslovila som prosbu, že chcem vidieť príčinu môjho hluchnutia a zároveň aj mojich predkov. Predo mnou sa objavila žufaňa, nabrala vodu a naliala ju do piatich malých misiek čo sa objavili na malom stolčeku predo mnou.V každej miske bola jedna príčina, ktorú som mohla vidieť a riešiť.

V prvej mi bolo povedané, že ja sa s mojím flegmatickým “salámovým” prístupom pred veľa vecami zatváram, ignorujem, ani len na vedomie ich neberiem. Mám to zmeniť, zobrať na vedomie a až potom rozhodnúť, či ich “odsalámujem” alebo sa im mám venovať. Sľúbila som si, že sa o to budem pokúšať. Voda v miske sa pomaly vyparila.

V druhej miske som videla obraz, ako asi 3-ročné dievčatko sedí učupené v rohu a zakrýva si uši. Nechcelo počuť, ako sa jej rodičia hádajú, ako po sebe kričia. Prvá moja myšlienka bola: toto nie som určite ja, možno nejaký moj predok. Snažila som sa to tam riešiť, nič mi nešlo. Nakoniec mi došlo, že to asi teda budem symbolická ja. Po pár pokusoch som prišla na riešenie.  Postavila som sa zoči voči tej situácii, videla oproti sebe kričiach rodičov a uvedomila som si ich situáciu. Videla som, že ich spájacie laná boli pretrhnuté, mala som k nim súcit, posielala som im lásku a silu na to, aby mali oni silu spoznať to tiež a ísť každý svojou cestou. Až vtedy sa voda v miske pomaly stratila.

V tretej miske som nič nevidela. Najprv bola voda priehľadná, potom zrazu čierna. Tak som do nej čumela, zrazu som tam zbadala slona. Zboku, hlavne to jeho veľké ucho. Hovorím si: už mi úplne šibe. Lenže – pri týchto cestách je prvý obraz, prvá myšlienka správna. Mno kukám teda na toho slona, že čo ja s ním mám a čo tam mám riešiť. Došlo mi: tvoja karma. Bola som vtedy v afrike a zabili sme veľa slonov, hlavne kvoli ich klom :(. Spýtala som sa ako môžem túto karmu odpracovať, došlo mi len, že si mám uvedomiť čo som tam spravila a v tomto živote sa mám poriadne starať aspoň o zvery ktoré mám. Takže odo dnes majú naši kocúri raj 😉 .. niieeeeee…samozrejme že ho majú už celý čas!!

Štvrtá miska: moje rozhodnutie na tento život bolo vedieť liečiť ludí a tak si to rovno môžem na mne vyskúšať. Ha ha ha. Ale berem, čo už. 😉

Piata miska: vidím obraz mojej pra-pra-pra-babky. (Z rozprávania viem, že bola veľmi známa a dobrá bylinkárka na južnom slovensku. Ďalej viem, že mala nejaký problém s jej mužom, ktorého jej “zobrala” iná.) Spýtala som sa jej, prečo hluchneme. Ukázala mi, že muž, s ktorým má deti jej odišiel za druhou. Mala sebe takú zlosť, zatrpknutosť, hnev, že to preniesla na jej deti a oni to prenášali ďalej. Túto čiastku som vybrala z mojej aury a vrátila som jej ju. Zrazu sa mi nad hlavou zjavili v pol oblúku moji predkovia a mohla som aj im odobrať všetky jej čiastky a vrátit jej ich. Zo solára mi vyšlo zlato-biele svetlo a pomohla som jej všetku túto energiu pretransformovať, celú som ju presvietila, bola nekonečne šťastná. S plačom ma zobrala do náručia a sa mi ospravedlnila, že ona v podstate nechcela aby sme trpeli. Chcela mi dať zo seba časti liečielky, ale ukázala som jej, že tie časti už od nej máme, že sme jej za ne vďačné. Odišla spokojná do iných sfér a ja som sa videla stáť znova pri miskách, ktoré boli teraz všetky prázdne.

Cítila som sa dosť vyčerpane, chcela som si tam ľahnúť a natankovať energiu, Arya ma ale napomenula, že musíme ísť späť. V záhrade som sa chcela najprv očistiť, predstavila som si taký malý vodopádik, ale ledva kvapkal. Arya tak na mňa pozerá, otvorí čelusť, začne chrliť vodu – a celúú ma tým jej vodotryskom pooblievala! A keď už bola v ráži, zahlásila že aj záhradu treba vyčistiť, tak aj tej sa ušlo kopec vody. Ľahla som si šťastná na moju húpačku a nechala som do seba vchádzať čistú, silnú energiu. Arya sa vzdialila, prišiel jednorožec Aaron, ten mi pridal do záhrady liečivú energiu. Dokonca aj žaba mi prišla poďakovať za vyčistenie záhrady.

Ležala som tam na hojdačke presne v takej istej polohe ako aj v reáli na, len že tu som bola na betóvom balkóne. Pomaly som precitala, ešte si užívala liečiacej energie a pozorovala kocúrov ako sa slnia.

Týmto pádom mám prvú časť za sebou. Teraz ma čaká aktívne liečenie ušných buniek a možno pojdem na konzultáciu k inému ušnému, či nemám nejak ináč ešte podporovať liečbu.

Tým, ktorí sa dostali až sem Ďakujem za výdrž 😉