Milujem dívať sa predstavenia,
milujem smiať sa na nich,
milujem s nimi plakať,
milujem sa nad nimi čudovať.
Rada sa pozerám na artistov, čo idú po tenkom lane a jediné čo má ich pozornosť je tento okamih.
Rada sa pozerám na klaunov, čo idú po kladine a obzerajú sa sem a tam, robia si starosti čo je na konci.
Pre artistov je kladina tlstý múr, pre klaunov skoro ako tenké lano. Ktorý z nich má pravdu? Pomôžu si navzájom, alebo sa zhodia? Bude na tom záležať koho pravda je tá pravá?
Rada sa pozriem za masky, ktoré cirkusanti nosia. Ukázali niečo zo svojho pravého JA už počas predstavenia? Ukážu to po predstavení, alebo len vymenia masku? Ako vnímajú svoje predstavenie? Majú takú istú zábavu ako ich diváci? Dokážu sa na seba pozrieť okom diváka? Vedeli by vôbec pochopiť pohľad každého z divákov?
Koľko predstavení musím odohrať, kým sa stanem sama divákom? A potom, na koľko kúskov sa musím pozerať, kým sa nezoberiem a nechám cirkus cirkusom, len aby som prešla o dvere ďalej a našla ďalší cirkus?
Prajem si byť cirkusantom a zároveň divákom. Pochopiť čo a prečo sa deje v manéži a zároveň vidieť a chápať každý uhol pohľadu divákov na okolo.
Uvidíme sa na predstavení. Ako divák alebo ako klaun? Alebo nebodaj oboje?
Tinina cesta k sebe 
Velmi pekne, Tinka.
Páči sa miPáči sa mi
Tak toto ma extra oslovilo: “Koľko predstavení musím odohrať, kým sa stanem sama divákom?” 🙂 Trafila si kliniec po hlavičke!
Páči sa miPáči sa mi
Este sa naskyta otazka: budem vidiet pre silne svetlo tych divakov? Budem pocut co mi hovoria? Necham sa nimi vytiahnut z maneze, alebo naopak, nimi znova hodit do maneze? 😉 Pojdem s tymi co mi daju cukrik, ach aky sladky, lebo viem tak dobre hrat? Alebo s tymi, co mi ukazu chyby v predstaveni, zoberu ma na ich miesto a ukazu mi akym zrakom ma oni vidia? Koho zoberem so sebou z maneze, alebo kto zoberie mna? Prenechame miesto dalsim hercom?
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Priveľa otázok, Tini… Touto skúškou by som teda rozhodne neprešla! 😛 Idem poroztĺkať všetky zrkadlá a spáliť všetky fotky… 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀 ja budem asi ziiizat sem a tam..
zrkadla nerozbijaj, radsej nimi prejdi 😉
Páči sa miPáči sa mi
Chcem sledovat zivoty inych, alebo chcem aby bol sledovany moj zivot? Dnes vacsina ludi sleduje zivoty inych. Staci, ked sledujeme televiziu. Ked sledujeme niekoho, komu sa dari, a stane sa nasim idolom, snazime sa spravat ako on, obliekame sa ako on, hovorime ako on, dokonca vizazou sa mu chceme priblizit. Alebo sledujeme, ako sa ludom dari. Ked sa im dari, tak im zavidime, ked pride skandal, tak hltame kazdu novu jnformaciu, a tesime sa, ze ,,prisiel na psa mraz”. Ked sledujeme film, s postavami v nom sa smejeme, placeme, nadavame. Je to velmi casto aj v realnom zivote. Zameriavame sa na zivoty inych. Vtedy sledujem. A ked sa zameriame na ten svoj, tak v tom zmysle, ze ,,hram”. Chcem aby som nieco znamenal, chcem mat autoritu, chcem aby ma ini pocuvali a posluchali, chcem aby aby boli uzasnuti z mojich ciest po zahranici alebo uspechov v praci. Vtedy chcem byt sledovany. Aby mi zavideli. Taka je realita. (nehovorim ze vzdy, ale u drvivej vacsiny)
Takze je otazka: byt divak, alebo artista? Sledovat, alebo byt sledovany? Jedno, aj druhe. Ale v tom zmysle, ze sledovat, aby som sa poucil, a byt sledovany, aby sa poucili ini. Ale: NEPOSUDZOVAT A NEODSUDZOVAT! 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Chcem aby som nieco znamenal, chcem mat autoritu, chcem aby ma ini pocuvali a posluchali, chcem aby aby boli uzasnuti z mojich ciest po zahranici alebo uspechov v praci. Vtedy chcem byt sledovany. Aby mi zavideli. Taka je realita. (nehovorim ze vzdy, ale u drvivej vacsiny)” -> toto vidim skor tak, ze ponuknem ludom sledovat moje predstavenie. Nie preto aby zavideli, ale preto, aby sa bud zabavili, alebo nieco naucili ak to potrebuju a prijmu ;). Ale ako pises, je to individualne, ako kto kraca svoju cestu.
“Ale v tom zmysle, ze sledovat, aby som sa poucil, a byt sledovany, aby sa poucili ini. Ale: NEPOSUDZOVAT A NEODSUDZOVAT!” -> suhlas. Otazka potom je, co si zoberiem pre mna z toho sledovania a z feedbacku divakov 😉
Páči sa miPáči sa mi
Stretla som byvalu kolegynu a zacala mi rozpravat o dovolenke v Dubaji, aky je tam luxus, aki su tam uzasni ludia, ze slovaci su spatni, bledi a chudaci. Ked to rozpravala, nepozerala mi do oci a zdalo sa mi ze rastie- ze sa nafukuje. Pristihla som sa, ze jej zacinam zavidiet tie luxusne dovolenky, lebo ja si nemozem dovolit ani Chorvatsko. No potom som si uvedomila, ze ja mam okolo seba ludi, ktori ma miluju a som v podstate stastnejsia, nez ti, co zaujmu len svojim mamonom, ale nie dusou. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Presne tak! To je sice pekne ze niekde je luxus, aj keby ho ona mala v baraku, doprajem jej aj inym. Ale ina vec je, ci samotny luxus robi cloveka stastnym. Myslim ze vieme odpoved 😉 a preto sa tesim ze si sa nenechala oslepit alebo skazit si naladu jej “ziarou” 🙂
♥
Páči sa miPáči sa mi
A inac, jej vypoved o tom, ako vidi slovakov je jej vypoved o videni samej seba
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi
Tinka, veeeľmi dobrý článok, vela otázok… ako sám život… len odpovede prichádzajú pomaly. Ale všetko má svoj čas… a veľmi sa mi páči, že životu kladiete otázky. Aj na to, aby sme sa vedeli pýtať ,treba rozmýšľať a niečo už aj vedieť. Potom pomaly prichádzajú odpovede. A niektoré ani v tomto zivote neprídu. A možno je to dobre. Život musí mať aj svoje tajomstvá, inak by bol nezaujímavý. Niektoré tajomstvá ani naším racionálnym rozumom nepochopíme. Tu niekedy nastupuje: VIERA, SRDCE, INTUICIE…a všetko co je “medzi nebom a zemou”..a to je podla mňa dobre. Každý má slobodnú vôľu, može sa rozhodnúť ako bude nazerať na CELÝ ŽIVOT, uhly pohľadu na ŽIVOT ovplyvňujú celý náš život a všetkých okolo nás…
bez ohľadu na to či sme v manéži alebo v hľadisku…lebo naozaj sne raz tam raz tam…
to je na dlhééé debaty…
Páči sa miPáči sa mi
Hmmm…stale aktualne…
Páči sa miPáči sa mi