Jeden zo všedných dní :D

Tinka ma navnadila aby som sa s vami podelila o môj neuveriteľne krásny deň  :D. Takýto som snáď ešte v mojom krátkom živote nezažila, teraz sa na ňom smejem, no počas tých situácií mi nebolo všetko jedno😀. Nech sa páči🙂 .
22.07.2010
Ráno sa mi o 5:10 vstáva ťažko, v utorok bola ťažká noc, nespala som, pretože som bola na koncerte Pink v Prahe, šli sme poobede, vracali sme sa v stredu o pol štvrtej ráno (čiže okolo tej šiestej sme boli v Bratislave) a ja som šla rovno do roboty. V stredu poobede som si síce pospala, no predsa, vynechaná noc je vynechaný plnohodnotný spánok.
Sprcha ma trošku prebudí, s dobrým medzičasom (05:35 ZULU😀 ) nasadám do auta. Kľúčik zasúvam do zapaľovania, potočím do medzi-polohy a nechávam žhaviť, medzitým sa pripútavam, môj klasický postup. Otáčam kľúčom ďalej, že naštartujem. Auto vydá čudný zvuk, akoby naposledy vydýchlo a všetko zhasne. Panika, srdce mi bije až kdesi v krku.
“OK, kľud, mysli… Vonkajšie aj vnútorné svetlá boli vypnuté, rádio vždy vyberám, keď odchádzam z auta, výstražné svetlá vypnuté. Baterka nemá byť prečo vybitá.”
Vyberám kľúč zo zapalovania, chvíľu len tak sedím, potom to skúsim znova. V medzipolohe kontrolky ani len nebliknú. Zúfalo otváram kapotu, zrazu si pripadám strašne smiešna😀 .
“Ženská bláznivá, čo tu čumíš, veď ty o tom aute nič nevieš😀 …” – vravím si. No nič, aspoň niečo viem, najlepšej kamoške Käč tiež minule neštartovalo auto, nakoniec to boli povolené káble baterky. Pozerám teda mojím odborným okom na baterku, jeden kábel je pevný, no ten druhý je povolený. Keďže nemám pri sebe náradie na jeho upevnenie, jemne ním len pohýbem, snažím sa ho dať do (podľa mojich odborných predstáv) správnej polohy, kapotu zatváram, s novou nádejou sadám za volant. Otáčam dychtivo kľúčom, kontrolky nabehnú, ja s nádejou štartujem, autíčko zavrní a motor naskočí. Natešená idem ešte natankovať, kde zaplatím bez problémov kartou a potom do roboty.
Kolegyňa ma poprosila, či by som s ňou nešla kúpiť pre syna darček, obchod je niekde v Rači, pozerám na mapu, bez problémov. Takže vyrážame samozrejme v najväčších teplách, obe grácie v čiernom tričku, dobre na nás pečie, no to najhoršie nás ešte len čaká! Samozrejme, polovica Bratislavy je rozkopaná, musíme ísť úplnou okľukou, z 15 minútovej cesty je hodinová, nejakým zázrakom nakoniec obchodík nájdeme, obe máme triumfálny výraz na tvári, keď z neho vychádzame aj s darčekom. Ostatným kolegom a kolegyňiam sme sľúbili, že pre nich vyzdvihneme obed. Šli sme teda do vybranej reštaurácie, objednali, ja že si idem vybrať z bankomatu peniaze, aby som mohla zaplatiť za obed. Na Zámockej sú dva bankomaty, Tatra a ČSOB. Ja si vyberám teda Tatru, strčím tam kartu, zadám pin, navolím výber a… transakcia odmietnutá. Pozerám nemo na bankomat, skúšam dva krát znova… Nič. Okej, pár metrov podomnou je ČSOB bankomat, kráčam rýchlo ku nemu, so zlou predtuchou do neho strkám kartu, situácia sa presne opakuje. Zúfalá, upotená a strapatá pozerám na bankomat, na ktorom bliká “TRANSAKCIA ODMIETNUTÁ…..”. Sklamane idem za kolegyňou, ktorá čaká, kým nám zabalia obedy a oboznamujem ju so situáciou. “Bez problémov, peniažky mi dáš v pondelok.” Ukľudnuje ma. Uľaví sa mi, hoci nie som veľmi nadšená. Zajtra máme vyraziť s Käč a ešte s jedným kamarátom na chatu do Banskej Štiavnice, takže mám voľno. To, že môže byť problém s tým, že mi nejdú vybrať peniaze z účtu mi zatiaľ nedopína😀 .
Umierajúce od tepla sa vraciame do roboty, odrobím ešte zopár hodín a trielim domov, kde zapínam počítač, že vybavím ešte pár vecí a dohodnem sa s Käč kedy pôjdeme na nákup kvôli chate. Najnovší plán znel, že pôjdeme o tretej ráno, mne sa v noci šoféruje výborne a nebude taký hic. Počítač mi však hlási, že internet nejde, hoci wifi hlási plný signál. No nič, môj provider ma znova nejaké problémy. Odrazu mi dopne, že nemám čím zaplatiť objednanú chatu, kde chcú 100 euro zálohu. Panika, okamžite beriem do ruky telefón a vytáčam čislo chaty. Oznamujem situáciu s otázkou, či by som peniaze mohla previesť na účet. Bez problémov, slečna mi okamžite spätnou sms posiela údaje potrebné pre transakciu. Ideálne, idem to okamžite uhradiť! Zrazu tupo čumím na monitor počítača, ktorý vytrvalo hlási, že internet proste nejde. Volám hneď Käč, no problemo, idem to uhradiť ku nim (ešteže býva asi 15 metrov odomňa😀 ). Karta žiadne problémy nerobí, prevod prebieha úspešne. Peniaze uhradené, teším sa ako blcha, že to mám z krku, už len nákup a povysávať auto.
Vyrážame teda do petržalského Tesca, kde sa stretávame s kamarátom Mišom, ktorý má ísť s nami na chatu. Začnú sa robiť zmätky ohľadom odchodu, z čoho ma ide poraziť. Do kelu, nechápu, že od deviatej je už totálny hic, že v mojom aute, ktoré nemá klímu sa totálne uvaríme😀 ?! Nejako sa teda dohodneme, že vyrážame o siedmej, no ja ostávam podráždená (sorry Käč, Miško😀 ). Asi 10 minút len behám po Tescu a rozprávam sa s Käč, vôbec nevnímam, že sme v obchode a že by sme mali nakupovať😀. Nakoniec sa spamätáme, so smiechom teda začneme premýšľať, čo chceme kúpiť. Po krátkej analýze zmätene skonštatujeme, že vlastne len nejaký alkohol sme chceli kúpiť😀. Vyberáme alkohol, ešte nejaké blbosti a ideme ku pokladni. Mladé blonďaté žieňa sa na nás milo pipkovsky usmieva, že si prosí 13 euro, podávam jej kartu. Zmätene na mňa zrazu pozrie so slovami “karta odmietnutá”. Oduševnene jej vravím, že to nie je možné, že pred pár minútami som uhrádzala niečo a fungovala. Skúsi 5 krát.. 10 krát.. NIČ! Zúfalo si beriem kartu, že idem skúsiť vybrať peniaze. V Tescu sú vo vchode dva bankomaty. VÚB a Tatra. Pri Tatre niekto je a keďže sa ponáhľam a pán od VÚB bankomatu práve skončil, ženiem sa ku VÚB-ečkovému. Strkám do neho kartu a nechce ju ani fyzicky prijať. Skrátka a jednoducho, akonáhle som predstúpila pred ten bankomat, POKAZIL SA! Presúvam sa teda ku Tatra bankomatu, milo sa mu prihováram, ” Môj zlatý, prosím ťa, len mi daj tie peniažky a ja ti dám pokoj, neublížim ti. ” Strčím do neho kartu, zoberie ju, zadávam pin, už ani nedúfam, navolím, že chcem vytiahnuť 10 euro a čakám. Odrazu mi ich bankomat podáva! Natešená beriem, vypľuje mi kartu, ja už skoro víťazoslávne odchádzam, keď mi zrazu dopne, že nákup mám v hodnote 13 euro😀. Vraciam sa rýchlo, znova naťukám, všetko prebehne bez problémov. S Hollywoodskym úsmevom kráčam cez celé Tesco, Käč zachytí môj pohľad a hneď nadšene zdeluje blondínke, že sa mi to podarilo. Zaplatíme, ideme natešené a unavené domov.
Doma si vo vani spomeniem, že som predsa chcela ešte povysávať auto. Vyleziem z vane, rýchlo sa dohodnem s Käč, že ho povysávam pred ich domom, medzitým príde ešte jedna kamoška na pokec, tak že ide so mnou, medzi vysávaním môžeme klábosiť🙂. Úplne som však zabudla na komáre. Normálne na mňa nejdú. Lenže akosik, keďže mám pred mojími dňami, hormóny sa mi úplne búria a komáre si zo mňa chcú sosnúť čo najviac😀. Auto je nádherne čisté, voňavé… Až na to, že je v ňom roj komárov, ktorý sa tam stihol nasťahovať, kým ja som pilne upratovala. Teraz si tam spokojne sedia, pretože sú všetci krásne nakŕmení a ja budem asi chudokrvná😀.
To bude zajtra jazda😀
Napriek všetkému, čo sa dnes udialo sa z dnešného dňa neuveriteľne teším, ešte teraz mám úsmev od ucha k uchu. Prajem vám dobrú noc, alebo krásne dobré ráno, alebo vám proste želám úžasný a úspešný deň🙂.
MILUJEM ♥🙂

7 thoughts on “Jeden zo všedných dní :D

  1. Uplne mi to pripomelo, jak jsem asi tak pred tremi tydny jela za jednim lecitelem do Berchtesgadenu v Nemecku. Chtela jsem si ulehcit zivot, protoze normalne jenom pracuju a pracuju a nemam volny cas. A on pracuje s metodou, ktera rusi svazky s predky. Oni totiz byli vsichni absolutni drici.🙂
    Den predtim byl jeste muj manzel s autem v servisu a ja mimo jine skouknout finance v nasi bance.
    Toho dne jsem nemohla nastartovat auto, bankomat mi nedal penize, prisla jsem jentaktak do prace… Po praci jsem sla jeste jednou do banky, tam mi vyplatili penize a ja jela do Nemecka. Casove vsechno vyslo, lecitel me “zpracoval” a ja jela domu a mela v blizkosti Salzburgu nehodu. Nic se nestalo jenom mi pichlo kolo. V najezdu na dalnici.🙂 Super misto na vymenu rezervni pneumatiky. Na Automobilovy klub jsem cekala hodinu, horko bylo jak ve skleniku… ja nadavala… az najednou priletel bily motyl a posadil se na auto… a ja pochopila, ze je vsechno vlastne v poradku a ze to byla jenom takova malinka vzpominka na to, co uz je minulosti….🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s