Tá najlepšia :)

Dnes píšem o niečom, čo je veľmi vzácne a za všetky životy to človek možno zažije pár krát, pretože skutočne sa takéto puto počas životov postupne buduje. No keďže žijeme tu a teraz, vnímam to trošku inak. Ešte stále.

Poznáte to, keď sú vo filme či v knihe popisované priateľstvá na život a na smrť, priateľky, ktoré sú ochotné spraviť pre tú druhú prvé aj posledné. Vo mne to vždy zanechalo taký zvláštny pocit, zmes obdivu a štipku žiarlivosti, tichú a nikdy nevyslovenú otázku “Prečo ja také nemám?”🙂 .

Omyl! Mám! Mám také od malička, od jasiel, od škôlky, odkiaľ mám na Teba toľko spomienok. Ako som ti hračkárskymi nožničkami nejako náhodou ustrihla trošku vlasov a obe sme sa na tom strašne smiali, ako sme sa šli fotiť a obe sme mali vlastnú teóriu o tom, ako treba mať ruky pri modlení (a tak sme samozrejme zobrazené aj na fotke😀😀😀 ) a kopu iných zážitkov a spomienok, ktoré ma s Tebou spájajú tak ako s nikým iným. Samozrejme, také silné puto a priateľstvo sa z toho vyvinulo až postupne. Ale vždy sme k sebe patrili. Aj keď sme spolu nenastúpili do triedy, ja som potom prestúpila na inú školu, ty do Rakúska… vždy si v mojich spomienkach ako “moja najlepšia kamoška”. Vždy som všetky trable prekonávala s Tebou, môj niekoľko hodinový útek z domu (😀😀😀 ), prvé lásky, sklamania, nedorozumenia a uzmierenia, naše brutálne rehoty, kedy sa na ulici obzerajú ľudia, my ideme od smiechu k zemi a je nám to jedno, hlášky, ktoré chápeme len my, pretože to má svoju históriu, prvé akordy na gitare, prvé zložené piesne, prvá kapela, prvý spoločný koncert, všetko som vždy zdieľala s Tebou. Vždy, keď som čosi prežívala, nevedela som sa dočkať, kedy sa o to podelím s Tebou a ak si tam so mnou nemohla byť, ľutovala som, že to nezažívaš spolu so mnou.

Nič sa nezmenilo, ani keď som sa po pol roku bývania v Prahe odrazu vrátila. Znova sme boli spolu. Učíme sa jedna od druhej, spadne jedna, tá druhá ju potiahne hore. Mám pocit, že dávame jedna druhej to, čo nám nikto dať ani vziať nemôže. Toľko životov prežitých spolu, tak dlho budované blízke priateľstvo… Keď si mi včera na koncerte venovala pesničku (30 Seconds to Mars – From Yesterday)  a počas spievania si pozerala na mňa, videla som to puto. Vedela som, že z jedného pohľadu do očí sme obe pochopili viac, ako ktokoľvek iný okolo.

Nemám ešte ani 20 rokov, no viem, že toto je na dlho. Že nech sa deje čokoľvek, že my dve to zvládneme, že to vždy posunie náš vzťah do inej dimenzie, že vždy rešpektujeme jedna druhú a že vždy budeme pri sebe stáť. Že mám odmalička niekoho, o kom viem, že nech mu poviem čokoľvek, že ma pochopí a podporí. A že nech sa rozhodneme pre akúkoľvek cestu a nech sme od seba aj tisíce kilometrov, vždy budeme svoje🙂.

Käč, som šťastná, že Ťa mám🙂 .

Did we create a modern myth
Did we imagine half of it
What happened then, a thought for now

Save yourself
Save yourself
The secret is out
The secret is out

To buy the truth
And sell a lie
The last mistake before you die
So don’t forget to breathe tonight
Tonight’s the last so say good-bye

The secret is out

Good-bye

2 thoughts on “Tá najlepšia :)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s