Paulo Coelho – Alchymista

Akurát som dočítala knihu Alchymista od Paula Coelha. Je tam toľko nádherných myšlienok, že ju idem čítať znova a spíšem si tie akurát pre mňa najsilniejšie myšlienky. Na začiatok sem dávam pár vecí, postupne budem tento článok dopĺňať.

O knihe všeobecne: Španielskemu pastierovi Santiagovi sa prisní sen o poklade pod egyptskými pyramídami. Hoci spočiatku neverí, že by ho našiel, zhoda náhod a stretnutia s tajomnými bytosťami ho presvedčia, aby sa na cestu k pyramídam vydal. Na konci tejto cesty ho však čaká oveľa väčší poklad: naučí sa vnímať znamenia osudu a počúvať svoje srdce.

Keď sa deň čo deň stretávame stále s tými istými ľuďmi, títo ľudia sa napokon stanú súčasťou nášho života. A keď sú už súčasťou nášho života, pomaly začnú chcieť meniť naše životy. A ak sa nesprávame podľa ich očakávaní, nahnevajú sa na nás. Lebo všetci majú presnú predstavu o tom, ako by mali žiť iní. Pritom im však vôbec neprekáža, že nevedia, ako by mali žiť oni sami.

Chlapcovi rozpráva jeho srdce:

“Aj keby som sa trochu sťažovalo”, vravelo mu srdce, “tak je to preto, lebo som ľudské srdce,  a to je už raz také. Má strach uskutočniť svoje najväčšie sny, lebo si myslí, že si to nezaslúži,  alebo že to nedokáže. My srdcia zomierame strachom už len pri pomyslení na lásky, ktoré navždy odišli, na okamihy, ktoré mohli byť krásne a napokon také neboli, na poklady, ktoré namiesto toho, aby boli objavené, zostané navždy skryté v piesku. Lebo keď sa niečo také stane, srdce tým veľmi trpí.”

– Moje srdce sa bojí utrpenia – povedal chlapec Alchymistovi.

– Povedz mu, že strach z utrpenia je horší, ako samotné utrpenie. A že žiadne srdce ešte netrpelo, keď sa vydalo hľadať svoj sen, pretože každý okamih hľadania je okamihom stretnutia s Bohom a s večnosťou.

Ľudia sa neboja neznámeho, pretože každý človek je schopný dosiahnuť všetko, čo chce a čo potrebuje. Len sa bojíme, že stratíme to, čo máme, život alebo pole. Ten strach ale pominie, keď pochopíme, že náš príbeh a príbeh sveta písala tá istá Ruka.

V istom okamihu našej existencie stratíme kontrolu nad svojím životom a on sa začne riadiť osudom. To je najväčšia lož na svete.

Na tejto planéte existuje jediná hlavná pravda: nech si kýmkoľvek a nech robíš čokoľvek, keď chceš niečo skutočne dosiahnuť, je to preto, lebo tvoja túžba sa zrodila v Duši sveta. A to je aj tvoje poslanie na Zemi.

Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.

Za všetko treba v živote platiť. Práve to sa Bojovníci svetla snažia ľudí naučiť.

Ak sa pre niekoho stanú všetky dni rovnakými, je to preto, lebo títo ľudia prestali rozumieť dobrým veciam, ktoré im prináša slnko, večne putujúce oblohou.

Santiago začal závidieť vetru jeho slobodu a pochopil, že aj on môže byť ako tento vietor. Nič okrem neho samého mu v tom nebráni.

Boh zapísal do sveta cestu pre každého človeka. Stačí iba čítať to, čo je tam napísané pre teba.

Nezabudni, že všetko je jedno. Nezabudni na reč znamení. A predovšetkým nezabudni naplniť svoj Osobný príbeh.

Niekedy sa život zmení v jedinom okamihu a človek si na to nestihne ani privyknúť.

Čo budem robiť? Zatrpknem a nikdy už nebudem veriť ľuďom len preto, že ma jeden človek zradil? Budem nenávidieť tých, ktorí našli skryté poklady, pretože mne sa nepodarilo nájsť ten môj. A vždy sa budem snažiť urdžať to málo, čo budem mať, pretože som príliš malý na to, aby som mohol objať svet.

Už necítil beznádej ako pred chvíľou. Nie je v cudzom, ale v novom svete.

Náhle si uvedomil, že sa môže pozerať na svet buď ako úbohá obeť zlodeja, alebo ako dobrodruh, ktorý hľadá svoj poklad.

Musíme využiť čas, keď nám je Šťastena priaznivo naklonená, a robiť všetko preto, aby sme jej pomohli, práve tak, ako ona pomáha nám. Volá sa to Priaznivý začiatok alebo šťastie začiatočníka.

Mám strach, že keby som uskutočnil svoj sen, nemal by som prečo žiť. Ja chcem iba snívať.

Požehnanie, ktoré neprijmeme, sa premení na prekliatie. Ja už od života nič nežiadam. Ty však chceš, aby som nasilu videl bohatstvo a neznáme obzory. Teraz, keď ho už poznám a poznám i svoje nesmierne možnosti, budem sa cítiť horšie, ako som sa cítil predtým. Lebo viem, že môžem dosiahnuť všetko, čo chcem.

Niekedy nie je možné zastaviť rieku života.

Rozhodnutia sú iba začiatkom niečoho. V skutočnosti len čo sa človek pre niečo rozhodne, ponorí sa do mocného prúdu a ten prúd ho unáša na miesta, o ktorých ani nesníval vo chvíli, keď sa rozhodoval.

Čím viac sa priblížime k nášmu snu, tým viac sa náš Osobný príbeh stáva skutočným dôvodom nášho života.

Predtuchy boli v skutočnosti bleskovými okamihmi, keď sa duša ponorila do univerzálneho toku života, kde sú príbehy všetkých ľudí navzájom prepletené, a môžeme si tam všetko prečítať, lebo je tam všetko napísané.

Nikto necíti strach z neznáma, lebo každý človek je schopný dosiahnuť to, čo chce a potrebuje. Bojíme sa len o to, čo máme, či už je to život, alebo pole. Tento strach sa však stratí vo chvíli, keď pochopíme, že náš vlastný príbeh i príbeh sveta napísala tá istá Ruka.

Všetko na zemskom povrchu má svoju dušu a vôbec pritom nezáleží, či sú to horniny, rastliny, zvieratá, ale len jednoduché myšlienky. Všetko, čo je na zemskom povrchu i pod ním, sa ustavične pretvára, pretože Zem je živá a má svoju dušu. My všetci sme časťami tejto duše a len zriedkakedy vieme, že ona vždy pracuje v náš prospech.

Každý má svoj vlastný spôsob, ako sa učí. Jeho spôsob nie je mojím a môj spôsob nie je jeho. Ale obidvaja hľadáme svoj Osobný príbeh, a ja ho preto rešpektujem.

Ak sa ti podarí žiť iba v prítomnosti, budeš šťastným človekom. Život sa pre teba stane jednou veľkou oslavou, veľkým festivalom, pretože život existuje iba v tej chvíli, ktorú dokážeme prežiť.

Na svete existuje človek, ktorý čaká na svoju druhú polovicu, nech je to už uprostred púšte alebo uprostred veľkomesta. A keď sa takíto dvaja ľudia stretnú a ich oči sa prekrížia, všetka minulosť a všetka budúcnosť stratí význam a existuje iba tento okamih a tá neuveriteľná istota, že všetko pod slnkom bolo napísané tou istou Rukou. Rukou, ktorá prebúdza Lásku a ktorá pre každého, kto pod slnkom pracuje, odpočíva a hľadá poklady, stvorila blízku dušu. Lebo bez toho by sny ľudského rodu nemali žiadny zmysel.

Keď milujeme, všetko má väčší význam.

Čokoľvek na zemskom povrchu môže vyrozprávať všetky príbehy sveta. Ak by otvoril knihu na ktorejkoľvek strane alebo čítal z ruky, kariet, letu vtákov či čohokoľvek iného, každý by tam našiel súvislosť s tým, čo práve prežíva. V skutočnosti to však neukazujú veci, ale ľudia, ktorí pri pohľade na ne nachádzajú spôsob, ako preniknúť do Duše sveta.

Keď ma ľudia požiadajú o radu, nečítam im budúcnosť; ich budúcnosť len odhadujem. Lebo budúcnosť patrí Bohu a on ju odhalí len za výnimočných okolností. A ako dokážem uhádnuť budúcnosť? Prostredníctvom znamení prítomnosti. Lebo tajomstvo je ukryté v prítomnosti; a ak budete venovať pozornosť prítomnosti, môžete ju zlepšiť. Ak si zlepšíte prítomnosť, to, čo príde potom, bude tiež lepšie. Zabudnite na budúcnosť a prežívajte každý deň svojho života tak, ako to učí Zákon, a vo viere, že Boh sa stará o svoje dietky. Každý deň nesie v sebe kúsok večnosti.

A Boh ukazuje budúcnosť len zriedkavo, a to z jediného dôvodu: táto budúcnosť bola napísanaá, aby mohla byť zmenená.

Zlo nie je to, čo vchádza človeku do úst, ale to, čo mu z nich vychádza.

Láska nikdy nebráni človeku na ceste za svojím Osobným príbehom.

Človek miluje preto, lebo miluje. Neexistuje žiadny dôvod, aby sme milovali.

Milujem ťa, lebo celý Vesmír sa spojil, aby som ťa stretol.

Počúvaj svoje srdce. Ono všetko pozná, pretože videlo Dušu sveta a jedného dňa sa do nej vráti.

Zrada je úder, ktorý nečakáme. Ak budeš dobre poznať svoje srdce, nikdy ti také čosi neurobí. Lebo budeš poznať jeho sny a túžby a budeš vedieť, čo robiť. Pred svjoím srdcom nikto neujde. Preto je lepšie načúvať, čo hovorí. Aby si nikdy nedostal úder, ktorý nečakáš.

Šťastný je ten, kto v sebe nosí Boha. Šťastie možno nájsť v obyčajnom zrnku púšťového piesku. Lebo zrnko piesku je jedným z okamihov stvorenia a Vesmíru trvalo milióny rokov, kým ho vytvoril.

Ľudia si myslia, že svet ich ohrozuje – a preto ich svet začne ohrozovať.

Vždy, ešte pred uskutočnením sna, Duša sveta chce vedieť, čo si sa na svojej ceste naučil. Netorí to zo zlomyseľnosti, ale preto, lebo chce, aby sme spolu s našimi snami dostali aj lekcie, ktoré môžeme dostať len vtedy, keď ideme za splnením snov. A práve to je okamih, keď sa väčšina ľudí vzdá.

Každé hľadanie sa začína šťastím začiatočníka. A vždy končí skúškou dobyvateľa.

Nikto neunikne dôsledkkom ničoho, čo sa deje pod slnkom.

Kto sa zamieša do Osobného príbehu iného, nikdy nenájde svoj vlastný.

Kto prežíva svoj Osobný príbeh, vie všetko, čo potrebuje vedieť. Len jedno môže znemožniť jeho sen: strach z neúspechu.

Nosím v sebe vietor, púšť, oceány, hviezdy i všetko, čo bolo stvorené vo Vesmíre. Sme dielom tej istej Ruky a máme tú istú Dušu.

Keď milujeme, dokážeme byť čímkoľvek zo Stvorenia. Keď milujeme, vôbec necítime potrebu chápať to, čo sa deje, pretože všetko sa odrazu odohráva v našom vnútri a ľudia sa môžu premienať na vietor. Samozrejme, ak im vietor pomôže.

Ak poznáš Lásku, musíš poznať aj Dušu sveta, lebo aj ona je vytvorená z Lásky.

Keď sa snažíme byť lepšími, ako sme, všetko okolo nás sa tiež stane lepším.

Láska je sila, ktorá premieňa a zdokonaľuje Dušu sveta.

To, čo sa stane raz, sa už nikdy viac stať nemusí. Čo sa však stane dvakrát, iste sa stane aj do tretice.

Každý človek na zemi, bez ohľadu na to, čo robí, hrá vždy hlavnú úlohu v Histórii sveta. A zvyčajne o tom vôbec nevie.