Silové miesto Bratislavská kalvária

Pri minulej návšteve Bratislavy ma Saška s jej kamošom zobrali na ich obľúbené silové miesto. Vedela som že tam chodia, len sme sa o tom mieste nikdy nejak nerozprávali, preto som očakávala skôr lúčku okolo stromu, alebo také niečo.

Vystúpili sme na palisádoch a vykročili sme do pešej zóny na Hlbokej Ceste. Bola nádherná jeseň, alej okolo nás žiarila v oranžovo-červeno-hnedých farbách, po ľavej strane sa naháňali elfovia a vítali nás. Vyšli sme po chodníčku smerom hore a prešli otvorenou bránkou na silové miesto.

Prvé čo som si všimla boli múry okolo, ktoré tvorili energetickú kopulu. Až neskôr som zbadala, že tie múry pozostávajú z tisícov nasadených kamenných platničiek, na ktorých sú vygravírované slová vďaky. Pred nami sa rozprestrela menšia lúčka, na štrku rozložené lavičky a pred nimi v skale položená biela socha panny Márie. Nad sochou a cez ňu prechádzal silný energetický prúd bielo-zlatého svetla. Prišli sme k lavičkám a v tom ma prepadlo nutkanie ísť dopredu a hodiť sa pred tou sochou na kolená. Nejak som sa k tomu ale nemala, že bude trapas a vôbec, čo je to za pocit?! Pocit neodchádzal, tak som si zavolala Máriu Magdalénu a s ňou som si išla v mojich predstavách kľaknúť pred sochu a poďakovať sa jej.

Ako tam sedíme na lavičke každý vo svojom vnútri, zdá sa mi že po stranách bieleho energetického stĺpu sú ešte ďalšie dva. Ľavý som vnímala ako zelený od Archanjela Rafaela a ten v pravo bol červeno-fialový, v tom čase od Michaela. Mala som ale pocit, že sa tam striedajú s Gabrielom. Upozornila som na to Sašku – tá sa len uškrnula – že ona to miesto vníma rovnako.

Ďalej som si všimla strom predo mnou. Videla som, ako od ľudí prijíma to, čo už nepotrebujú, prenáša a transformuje to smerom do zeme koreňmi a do éteru konárami. Tým pádom majú ľudia možnosť naplniť uvoľnené miesto energiou zo stĺpov, ktorú najviac potrebujú.

Kamenné platničky na múroch plnia aj funkciu kumulovania energie, ako by jej robili zrkadlo a tým pádom zostáva na tom mieste. Pod miestom som vnímala špirálu, ktorá ako keby nepotrebnú energiu viedla smerom do zeme.

Ten strom ma ku sebe ťahal, tak som sa išla ku nemu postaviť. Položila som dlane na jeho kôru a poprosila ho aby zobral všetko z môjho energetického systému čo už nepotrebujem a čo ma blokuje. Na to mi strom len zašepkal: „Dobre, ale najprv to musíš ty pustiť.“ V tom momente mi vyrazilo slzy do očí a už to zo mňa išlo. Nevidela som veľa konkrétnych situácií, bolo to skôr odľahčenie sa od bremena. Saškin kamoš mi neskôr povedal, že on sa chodil k tomu stromu vyplakávať keď mal ťažké obdobie. Stojac pri strome, keď už všetko nepotrebné opustilo môj systém som naberala energiu hlavne od Rafaela a panny Márie.

Z miesta sme odišli s nádherným pocitom kľudu v duši.

Doma som mala stále obraz tohto výnimočného miesta pred očami a jednoducho som ho musela nakresliť. Keďže ale kresliť neviem, vyzerá to ako kresba prváčika, ale nevadí. V mojej fantázii je to krásne 3D, na papieri menší odvar😉. To v strede má predstavovať človeka, ktorý odovzdáva stromu nepotrebné a prijíma liečivú energiu z energetických stĺpov.

Sáš, Michal, ďakujem.

♥♥♥

11 thoughts on “Silové miesto Bratislavská kalvária

  1. anitraM píše:

    Keď píšeš o Hlbokej ceste vybavuje sa mi jedna vychádzka. Robila som na Hlbokej, bola tam nemocnica, dnes je už zatvorená. S kolegyňou sme sa išli prejsť smerom hore, kde mali Blaváci svoje vilky. Je tam jedno miesto nejaký pamätný kruh s napisnými doskami pre padlých vojakov a lavičky na sedenie. Svietilo tam veľa sviečok , tiež bola jeseň a ja som citila, že to mietso má silné vibrácie. Bola som tam prvý raz a ani som o ňom nevedela. Teraz som si na to spomenula, že som sa tam cítila veľmi zvláštne, lenže vtedy ma nič z toho, čomu sa venujem nezaujímalo. Keď sme vyšli úplne nahor ,tak kúsok odtiaľ bol Slavín. Cesta bola veľmi strmá a korene stromov siahajú až k ceste. Veľmi krásna cesta inak. Vďaka Tinka za oživenie už zabudnutého zážitku. .-P

    Like

  2. Ahojte,

    áno, kalvária je úžasné miesto. Mne sa tam stala taká zvláštna vec – neďaleko sochy Panny Márie je iné súsošie , 4 levy. Tam som v letnom prítmí stála aj s kámošom, nikde nikto a zrazu sa asi tak na sekundu ozval taký zvuk, ani zvierací ani ľudský škrekot. Krvi by sa vo mne nedorezal! Ešte v živote som tak rýchlo nekráčala potme smerom ku mestu, ku svetlám a svetu bez záhad. dnes to aj trochu ľutujem, že som s nechala premôcť strachom, chcem to miesto vidieť určite ešte raz. Čo sa týka stromov, tak úžasné sú aj platany v záhrade rusovského kaštieľa, tie som poriadne vystískala a pekne sme si vymenili čo bolo potrebné🙂

    Like

      • Pamätám si to takto: išli sme od Kalvárie po schodoch hore (okolo tých ďakovných kameňov) , zišli sme dole kopcom a ocitli sme sa na ceste medzi kostolom a krčmou Funus. Odtiaľ sme – myslím – išli smerom dole. Čo viem určite je to, že sme šli pomedzi stromy a tie levy boli akoby mimo hlavnej cestičky – asi v hornej časti parku. Ja som bola vtedy v Bratislave asi pol roka, a môj orientačný zmysel je skôr nezmysel, obzvlášť v šere … Radšej sa spýtam toho kamaráta, s ktorým som tam bola a dám vedieť🙂

        Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s