Nejde mi vizualizácia, čo teraz?

Väčšina meditácií alebo cvičení je založená na slovnom popise niečoho, čo si máme predstavovať. Čo ale robiť, ak to jednoducho nevieme? Ak sa nám žiadne opísané obrazy neukazujú?

Prvá rada je – nič nesiliť. Ak nevidím obraz, tak ho nevidím a basta. Dôležité je prijsť na to, ako pracuje môj systém (v danej chvíli) a hlavne akceptovať to. Možno sa mi javia namiesto obrazov len farby. Alebo vnímam zvuky, splete rôznych tónov. Alebo cítim reakciu môjho tela, zmenu teploty, atď. Ak prijmem akurát dané vnímanie, môžem s ním oveľa ľahšie pracovať.

Zoberiem si ako príklad videnie farieb namiesto opísaných obrazov. Ak mám počas meditácie niečo konkrétne riešiť a ja vidím len farby – tak si predstavím vhodnú farbu na riešenie a pracujem s ňou. Dôležité je, nebrániť sa, nechať veci plynúť ako nám chodia myšlienky, prijať prvú myšlienku – ak mi dojdte, zmiešaj farby aby z nich bola zelená – nerozmýšlať nad zmyslom (to môžeme po meditácii) – ale jednoducho vykonať. Jediné merítko je – musí to byť v súlade s mojím vnútrom. Ak mi niečo prichodí čudné, myslím si že to nesedí, tak to ani neurobím.

Tak isto je to, ak cítime napríklad tlak na ruke, brnenie alebo iné. Nechajme sa viesť našimi pocitmi – má tam byť, treba to presvietiť, alebo práveže zosilniť, alebo zväčšiť, zmenšiť? Vôbec nevadí, ak nenasledujeme presne to, čo od nás návod chce. Ako aj, keď máme iné citenie?

Ďalšia vec je, ako počas meditácie vypadneme, alebo nerozumieme čo máme robiť. Mne sa stáva, že počas vedených meditácií niektoré veci jednoducho nepočujem. Najprv som sa snažila zistiť, čo ten človek povedal, otvorila som oči, sústredila sa urputne čo bude nasledovať aby som si domyslela a dohnala čo som nepočula. Samozrejme, že ma to dosť vyhodilo z meditačného stavu, musela som sa tam znova dopracovávať. Nehovoriac o efekte meditácie. Potom som to nechala tak – ak nepočujem, tak sa nechám viesť energiou v priestore. Je to haluz, lebo potom sa mi spája ďalšie počuté s tým nepočutým. Veľa krát mi to najprv nedáva zmysel, tiež som sa musela naučiť nerozmýšlať nad tým a jednoducho to nechať plynúť. Napríklad raz – boli sme počas meditácie v mori, tam sme sa stretli s nejakými morskými bytosťami – a potom som nepočula že čo ďalej. Objavilo sa mi, ako mi jedna bytosť dala niečo do ruky, chvílu sme tam stáli, poriadne som nič nevidela čo sa deje, bol tam taký energetický miš maš a zrazu sa tá voda rozostúpila a bola som uprostred mora na dne, ale bez vody, zato na tráve. Nechápala som tomu obrazu, až pokým som ako ďalšie nepočula, že sa vraciame do lesa, odkiaľ sme prišli. Nakoniec vysvitlo, že my sme mali z toho mora vyplávať a tie bytosti nás sprevádzali ku brehu – takže mne ten breh vytvorili uprostred nich :). Nakoniec som sa nejakou okľukou a mostom k tomu východziemu lesu dostala – veď je to len myšlienka ;).

Veľmi zaujímavé cvičenie je, pustiť si meditáciu v reči ktorú nepoznáme. Vtedy sme nútení nechať sa viesť len energiou slov. Ešte zaujímavejšie je, tú istú „cudziu“ meditáciu robiť s niekým a potom si navzájom porozprávať aké boli vnemy.

Nenechajte sa odradiť ak vám vizualizácia podľa návodu nejde! Každý máme jedinečný prístup, je nádherné spoznať ho, rozvíjať a naučiť sa pracovať so sebou a inými práve jedinečne.

♥♥♥