Úvaha: UTRPENIE

Nekonecno

Stankovi ďakujem za ďalší článok. Ak ste sa raz zamýšľali, prečo ľudia trpia, alebo prečo stretlo utrpenie vás, možno v článku nájdete odpovede, ktoré vám pomôžu. Príjemné čítanie prajem, Tina

Slovo Božie, napísané v Knihe Jóbovej, 5.kap., 17.-18. verši.

Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho. Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia.

Myslím, že ste sa  už všetci zamýšľali niekedy nad  týmito otázkami:

„Keď je Bôh, prečo je toľko utrpenia na svete ? Prečo Pán Bôh dopustí to utrpenie aj na svoj ľud ? Prečo musíme trpieť?“

Ak niekto z Vás čítal rozhovory spisovateľa Karla Čapka s Tomášom Garigue Masarykom, prvým prezidentom Československej republiky, možno si spomenie, že s touto otázkou sa obrátil Čapek na Masaryka, keď ten vyznal, že verí v Boha, že k uznaniu všemohúceho Stvoriteľa ho vedie účelnosť sveta a života. Vtedy mu položil túto otázku: „A ako vysvetlíte, odkiaľ, a prečo a načo je všetko to zlé, bolesť, nešťastie, vojny a pohromy?“

A Masaryk na to odpovedal: „Nevysvetlím. Nedokážem to vysvetliť! Ale povedzte mi, prečo by to zlé a bolestné, čo nám život dáva malo vážiť viac, ako to zdravé šťastné a pekné? Dobrého je v poriadku sveta viac. Bez premáhania prekážok, bez naliehavých a niekedy aj bolestných príčin by život nebol životom.“

Ako vidíte, otázky, ktoré som si položil a o ktorých som už veľmi dlho uvažoval, hýbali a hýbu mysľou mnoho a mnoho ľudí. A je dosť tých, čo Vám povedia: “Ja v žiadneho Boha neverím. Keby bol, ako by sa mohol na to všetko utrpenie dívať?“

Tak sa teda nad tým trochu zamyslíme. „Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.“ ( Jób 14,1)  V Žalme 90, 10.verši čítame: „Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť;” Je to tak? Áno, je!

Život človeka je od samej kolísky až po hrob jedna reťaz samého boja a utrpenia. A tu stojíme pred otázkou. Kto za to nesie vinu ? Pán Bôh alebo človek sám?! V knihe Proroka Jeremiáša v 29.kap., 11.verši čítame: „Lebo ja poznám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.“ Pán Bôh to myslí s človekom dobre. Jeho vôľa je, aby žil životom kľudným, pokojným a radostným. Nie aby sa trápil.

Kde je teda príčina ľudského utrpenia ? A ešte ďalšia otázka: Ak nie je možné, aby ľudský život bol bez utrpenia, prečo netrpia všetci rovnako ? Prečo jeden trávi väčšinu svojho života v blahobyte a iný musia kalich horkosti vypiť až na dno ? A ešte ďalšia otázka: Keď Písmo hovorí, že Bôh je láska, že je spravodlivý a že je všemohúci, prečo nezasiahne do ľudského diania tak, aby z neho utrpenie úplne zmizlo ? Prečo nevypočuje vždy modlitby tých, ktorí ku Nemu v úzkosti a bolesti svojho srdca volajú a prosia o pomoc?

Priznám sa Vám, že týmito otázkami som sa zaoberal radu rokov a až teraz som našiel uspokojujúcu odpoveď na ne. To, čo Vám teraz chcem povedať, je osobne prežitá skúsenosť a výsledok dlhého premýšľania a uvažovania.

Je naša Zem tak chudobná, že by nás všetkých neuživila? Nie je kríza v našich kuchyniach a našich komorách – tie Pán Bôh rok čo rok bohato plní, ale je kríza v ľudských srdciach, ktoré sa svojim sebectvom, svojim spreneverením sa Bohu skameneli, stvrdli. Je tým vinný Bôh? A poďme vo svojich úvahách ešte ďalej. Je tým Bôh vinný, že človek obilie, v ktorom Bôh dáva ľuďom chlieb, obracia na alkohol a alkoholom rozvracia šťastie tisícov a tisícov rodín a jednotlivcov? Je tým vinný Bôh, že človek z prírody vyťaží rôzne látky a mení ich na drogy, ktoré človeka zbavujú zdravého rozumu a spôsobujú skazu, utrpenie a smrť? Je tým Bôh vinný, že ľudia míňajú obrovské sumy peňazí za cigarety, ktorých dym a decht, ktorý vdychujú im spôsobuje mnohé nezvratné ochorenia? Je tým vinný Bôh, že človek vo svojej zvrátenosti oceľ a iné kovy požíva na výrobu zbraní ku vražedným vojnám? Je tým vinný Bôh, že človek svojim zvráteným sexuálnym životom rozširuje smrteľné choroby? Môžeme povedať: A prečo tomu Bôh nezabráni, veď je všemocný! Ale ako tomu má Bôh zabrániť? Má siahnuť na slobodnú vôľu človeka a urobiť ho vo svojich rukách bezduchým nástrojom? Chceli by sme byť tvormi bez slobodnej vôle? Ale to by prestal byť človek človekom. Slobodná vôľa v ktorej sa človek smie dobrovoľne rozhodovať buď pre dobré, alebo zlé, je najvyšší dar, ktorým človek prevyšuje všetko tvorstvo. Ale tým, že človek opustil cesty, ktoré mu Bôh vopred vymeral, tým že sa odcudzil svojmu stvoriteľovi a pohrdol Jeho múdrosťou a radou a že svoju slobodnú vôľu postavil do služieb zla, tým sa dostal na pochybné cesty, ktoré ho teraz vedú ku záhube. A TU, práve TU je príčina všetkej ľudskej biedy, trápenia a utrpenia!

Avšak poďme ešte bližšie ku predmetu dnešnej úvahy. Zo svojich vlastných skúseností všetci vieme a z obsahu písma môžeme poznať, že je viacej dôvodov, pre ktoré človek trpí.

Človek môže trpieť :

1. Cudzím pričinením, cudzou vinou
2. Svojou vlastnou vinou
3. Zásahom vyššej sily, Božej prozreteľnosti

Pozrime sa najprv  na to prvé, utrpenie z cudzej viny.

Je mnoho ľudí, ktorým utrpenie bolo dané hneď pri ich narodení a to neúprosným zákonom dedičnosti. Je tu zákon, že každé porušenie a prestúpenie prírodných a tým aj Božích zákonov, keďže všetky prírodné zákony určil Bôh, zanecháva na ľudskom zdraví, v duši aj charaktere človeka zhubné následky. To je nezvratný a nevyvrátiteľný fakt. Ak sa niekto domnieva, že Pán Bôh by mal byť takým nejakým policajtom, ktorý by každého hriešnika chytil za golier a hneď na mieste potrestal, tak sa veľmi mýli. Pán Bôh tak nerobí. Bôh má svoje zákony. Ak ich človek porušuje, trestá sa sám. Ak tieto zákony rešpektuje, ušetrí si mnohé utrpenie a bolesti. Bôh človeka neobmedzuje násilne, nepoužíva násilie ani tam, kde sa jedná o jeho dobro. Bôh rešpektuje slobodnú vôľu človeka. Božie zákony sú tu preto, aby chránili človeka pred zlom. Ak človek jedná za každú cenu proti týmto Božím zákonom, môže, ba priam musí počítať s následkami svojej neposlušnosti. Toto, čo tu hovorím, nemá nič spoločné s tzv. dedičným hriechom. To je niečo úplne iné. Teraz hovorím o hriechu, ktorý priamo zanecháva následky. Neviazaný sexuálny život a taktiež narkománia, vo veľa prípadoch vedie ku chorobe AIDS, počuli sme všetci, koľko detí sa rodí už s touto chorobou. Oni si to nespôsobili samé. Spôsobili im to ich rodičia. Je hrozné čo i len pomyslieť na to. Ťažké psychické poruchy u detí vznikajú rozvratom rodín kvôli alkoholu.

Poviem Vám jeden príklad, o ktorom som čítal. Profesor Pellmann v Nemecku v Bonne sledoval životné osudy potomkov jednej ženy z dobrej a váženej rodiny, ktorá začala užívať drogy a žiť promiskuitným životom. V treťom pokolení počet jej potomkov vzrástol na  834 osôb. Z toho bolo 106 nemanželských, 142 z nich sa živilo žobraním, lebo nechceli, alebo nevedeli nič robiť, v rôznych ústavoch bolo 64 osôb, 181 žien sa živilo prostitúciou a 76 bolo zločincov. Hriech jedného človeka zaťažil 569 jej potomkov a zmaril tak účel ich života.

A tu sme pri jednej z vážnych príčin ľudského utrpenia. Následky neposlušnosti človeka voči Bohu, následky hriechu – hriech sám, nech už to je narkománia, smilstvo, opilstvo, hnev, nenávisť, závisť, neznášanlivosť, panovačnosť …..a tak ďalej, všetky tieto sklony a hriechy sa vo väčšej alebo menšej miere prenášajú z človeka na človeka, z pokolenia na pokolenie, plodia nové hriechy a prinášajú ľuďom nové utrpenie. Veľká časť ľudí trpí touto cudzou vinou, cudzím zavinením.

Priatelia, chráňme sa toho, aby niekto trpel našou vinou, aby sme my niekomu spôsobili utrpenie pre naše hriechy a prosme pána Boha o silu prekonávať všetky pokušenia a nástrahy diabla. Lebo to všetko je jeho dielo. Obchádza ako revúci lev, koho by zožral lebo vie, že už má málo času. Čas jeho panstva na Zemi sa kráti.

Druhým typom utrpenia , je utrpenie spôsobené z vlastnej viny. Časť ľudí si spôsobuje utrpenie a trpí z vlastnej viny. Prečo ? Vo veciach, kedy sa rozhodovalo o ich šťastí, o ich budúcnosti, nepýtali sa v ich záležitostiach na Božiu vôľu, nežiadali si Božiu radu, neočakávali Božie vedenie. Nechali sa viesť svojimi vášňami, nechali rozhodovať svoje pudy, nechali sa strhávať klamnými citmi a tak urobili kroky, ktoré sa už nikdy nedajú vrátiť späť a nedajú sa ani odčiniť. Koľko manželstiev sa rozpadlo, lebo nemali požehnanie od Boha, lebo sa brali iba z donútenia, lebo čakali potomka, lebo ich spojila nie čistá láska, ale pohlavná vášeň. Potom sa ukázalo, keď vášeň opadla, že sú si jeden druhému cudzí a nastal rozvrat.

Ľudia všetok neúspech v živote zvaľujú na akýsi osud a zabúdajú, že do určitej miery si tvoria osud každý sám. Môžete veriť, že by Bôh dal niekomu taký osud, aby sa váľal opitý alebo zdrogovaný v priekope ? Nie! Bôh dal človeku rozum, aby skôr ako urobí, nejaký dôležitý krok, všetko vážne a náležite uvážil. Ak tak neurobím, musím trpieť za svoje nerozvážne a zlé rozhodnutie. Najväčšia časť utrpenia prichádza našou vlastnou vinou. Sú to následky našej vlastnej neposlušnosti voči Božím zákonom. V písme čítame v žalme 81 : „Ó, keby ma bol počúval môj ľud! Keby bol chodil po mojich cestách!…..Bol by ich kŕmil jadrom pšenice. A bol by ťa sýtil medom zo skaly.“

Ľudia majú zásadu jedzme, pime, zajtra zomrieme, máme len to, čo užijeme. A tak veľká časť ľudstva je jediný zhon za telesnými pôžitkami. V tom vidia zmysel svojho života. Tak však upadajú z jednej neresti do druhej a tak je celý ich život otrávený. Tu prichádzame k jednému poznaniu : O čo menej utrpenia by bolo v ľudskom živote, keby v srdci človeka bolo viac bázne pred Bohom.

Písmo hovorí v knihe Prísloví 14,27:

Bázeň Hospodinova je prameňom života ku vyhnutiu sa osídlam smrti.

A teraz sa budeme venovať tretej príčine utrpenia v našom živote a síce zásahom vyššej sily.

V Jánovom evanjeliu sa píše, ako raz prechádzal Pán Ježiš so svojimi učeníkmi okolo slepca, ktorý sa slepý narodil. Čítame o tom v Ev. Jána, 9. kap. 1-3. verš : „A idúc pomimo videl človeka, slepého od narodenia. A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil? Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom.“A po týchto slovách pristúpil ku nemu a otvoril mu zrak.

Z tohto príbehu vidíme, že sú prípady, kedy určité utrpenia vložila na nás sama Božia prozreteľnosť. Nesmieme zabudnúť na jednu vec a musíme ju mať stále na zreteli.

Ak je na tomto hriešnom a prevrátenom svete niečo ušľachtilé a krásne, ak je niekde súcit, vzájomné porozumenie, hrejivá láska k blížnemu, tak to vyrástlo z utrpenia. Ľudia, ktorí neprešli utrpením, majú srdce ako z kameňa. Nikde sa nestretneme s takou tvrdosťou ako u tých ľudí, ktorí nikdy nepocítili vo svojom živote bolesť a biedu.

A ja znovu prehlasujem: „Odstráňte utrpenie z ľudského života a ľudské srdcia skamenejú.“ Prečítajte si životopisy tých, ktorí sa museli biť so životom o každú skyvu chleba. A všimnite si tých, ktorí boli vždy tvrdí a nemilosrdní. Boli to väčšinou ľudia, ktorí žili vždy v dostatku a blahobyte, ktorí nepoznali, čo to vôbec znamená mať niečoho nedostatok. Sú síce aj tu výnimky, ale opravdu len výnimky.

A pozrime sa na utrpenie ešte z inej stránky. Ak sme si vedomí Božej existencie, že je tu Bôh,
darca všetkého života a že tento pozemský život je len jedným článkom reťaze nekonečného života, že teda smrťou náš život nekončí, smrť že nás prevádza iba do ďalšej jeho fázy, tak pozemský život je pre nás prípravou pre ďalší život. A ak si uvedomíme, že utrpenie je tou najlepšou školou života, že nás nič tak nevedie ku premýšľaniu a neprivádza ku Bohu ako práve utrpenie, vtedy porozumieme slovám zo  žalmu 119, verš 71 :

„Dobré mi je to, že som bol trápený, aby som sa naučil tvojim ustanoveniam.“

Ďalej nesmieme zabúdať, že Bôh, náš Stvoriteľ, má s každým jedným človekom svoj plán. Ale my pre to, že nepoznáme Boha a jeho cesty, často rušivo zasahujeme do týchto Božích plánov, maríme tak účel svojho vlastného života a často sa spamätáme zo svojho poblúznenia až vtedy, keď prechádzame utrpením. Jeden kazateľ kedysi povedal:

„Utrpenie je Boží pluh, ktorým Bôh kyprí tvrdú pôdu nášho srdca a pripravuje tak túto pôdu pre svoje myšlienky a zámery.“

Uvediem jeden príklad: V jednej Africkej zemi, uhryzol jedovatý had jedno dieťa. Otec ho zobral a utekal s ním k lekárovi. Podarilo sa mu zastaviť autobus, ktorý viezol turistov. Dieťa vplyvom jedu bolo omámené a zaspávalo a otec ho stále budil, burcoval, nedal mu zaspať, čo sa tým turistom veľmi nepáčilo, boli pohoršení a napomenuli ho, aby nebol taký hrubý ku svojmu dieťaťu. „Čo nevidíte, že vaše dieťa je unavené túži po spánku?“ A otec im vysvetli, že ho nemôže nechať zaspať. Ak ho nechá zaspať, už sa nikdy nemusí prebrať zo spánku a umrie. Spôsoboval svojmu dieťaťu utrpenie, aby žilo.

Utrpenie, ak ho pochopíme, je často povrázkom Božej lásky, ktorým nás Bôh priťahuje ku sebe, učí nás pochopiť pravý zmysel pozemského života. Zvlášť také utrpenia, ktoré na nás vložil sám Bôh, prinášajú nášmu ľudstvu najlepší prospech. Nechcem tým povedať, že máme utrpenie vyhľadávať a zvlášť nie tie utrpenia, na ktoré som poukázal na začiatku. Skutočnosť je taká, že keby sme žili v harmónii a súzvuku s Nekonečným a Milosrdným Bohom, utrpenie by sa stalo zbytočným a nebolo v takej veľkej miere, ako teraz je.

Ale ešte ku našej veci. Je teda utrpenie, ktoré na nás vložila sama Božia Prozreteľnosť. Takéto utrpenie nie je náhodné, ale nie je ani prejavom Božieho hnevu. Bôh sa chce cez toto utrpenie v nás a cez nás osláviť, chce na nás a skrze nás osláviť skutky svojej lásky a svojej moci a chce si nás touto cestou uspôsobiť pre Božie kráľovstvo. Preto takéto utrpenie, ktoré sme si nezavinili sami, ale ktoré na nás vložil Bôh, máme prijímať v pokore a tichosti, s vedomím, že je to pre naše dobro. Utrpeniu, ktoré prichádza cudzím zavinením sa neubránime a tak nám neostáva nič iné, iba sa zmieriť s našim trpkým údelom života a hľadať radosť a uspokojenie vo veciach vyšších, u Boha. On má tú moc, nás tohto utrpenia aj zbaviť, ale my tu nie sme iba pre tento dočasný život. Pozemský život nie je naším konečným cieľom. Je pre nás iba prípravou pre ďalší život. Ak sme pevne spojení s Bohom , vtedy aj takéto utrpenie, kde trpíme cudzou vinou, vedie nás ku Nemu bližšie a núti nás ku tomu, aby sme nestavali svoje šťastie na veciach dočasných, ale aby sme obracali svoj zrak ku večnosti.

A čo sa týka utrpenia, kde trpíme svojou vlastnou vinou ? Uvedomme si, že sa nevypláca šľapať po zákonoch Božích a že každá neposlušnosť voči Bohu, skôr alebo neskôr sa odzrkadlí na nás samotných. Tohto utrpenia sa môžeme uchrániť. Ak uvedieme svoj každodenný život, svoje jednanie, spôsob života do harmónie s Bohom, budeme ušetrení mnohého a mnohého utrpenia, za ktoré si môžeme sami.

Znovu Vás upozorňujem na túto skutočnosť: „Odstráňte zo života človeka utrpenie a ľudské srdce skamenie.“ Utrpenie je Božia reč ku človeku. Je to moc, ktorou sme obracaní z našich bludných ciest na cesty Božieho života.

A nakoniec si musíme uvedomiť jednu hlbokú pravdu. Aby bol život životom, musí každá vec  tu na svete mať svoj opak, svoj protipól. Poznáme plus, aj mínus, násobok, aj zlomok, deň aj noc, vrchy aj údolia, lásku aj nenávisť. Nikdy by sme nepocítili slasť odpočinku, keby sme predtým nepocítili únavu. Radosť oceníte len vtedy, ak ste pred tým zažili horkosť žiaľu. Cenu mieru a pokoja oceníte po prežití zhubnej a vražednej vojny. Jar by nemala svoju krásu, keby jej nepredchádzala zima. Život, aby bol životom, je plný radostných i bolestných premien. Tak to Bôh vo svojej nekonečnej múdrosti zariadil. Čo vyplýva z tejto úvahy ?

Že by Bôh mal záľubu v utrpení ? 

NIE NEMÁ!!!! Bôh nie je príčinou nášho utrpenia a ak ho dopúšťa, tak určite iba na prospech človeka. Každá vec, všetko, čo sa udeje v živote, má svoju príčinu. Nie sme na takom stupni duchovného vývoja, aby sme porozumeli všetkým Božím cestám, zámerom a Božiemu vedeniu. A najmenej rozumieme Božím zámerom vo veciach utrpenia. Utrpenie je však najlepšou školou života. Každý z nás nesieme nejaký kríž. Kiež by nás tento kríž privádzal bližšie ku Bohu. Najťažší kríž niesol Pán Ježiš Kristus. Niesol ho za nás.

Z Jeho utrpenia nám vzišiel život. Ak nám je niekedy náš kríž ťažký, zamyslime sa nad krížom Ježišovým. Nikdy nezabudnime na Jeho slová, ktoré čítame v Evanjeliu MAT 16 kap.,24 verši:

„Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou!“

A nikdy nezabúdajme na Jeho pozvanie :  MAT 11,28

„Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie.“

Milý priateľu!

Nech trpíš trebárs cudzou vinou, nech trpíš za hriechy iných, nech trpíš svojou vlastnou vinou za svoju neposlušnosť a nemúdrosť, nech utrpenie, ktorým prechádzaš, vložil na Teba sám Pán Bôh, poď so svojou bolesťou, so svojim krížom ku Ježišovi Kristovi. On má liek pre každú bolesť. Jedine v ňom sa utíšiš a upokojíš. A ak budeš cele na Ježišovi a v Ježišovi založený, aj to najväčšie súženie a utrpenie bude pre Teba ľahučkým bremenom a veľkým požehnaním.

rukyDnes! Áno dnes je ten správny čas, dnes je ten deň, keď ťa Kristus volá ku sebe pod kríž, pod prúd Jeho vylievajúcej sa krvi, aby zobral Tvoj hriech so sebou do hrobu a tam ho pochoval naveky. Poď a zver sa do jeho láskyplnej a na kríži roztvorenej náruče. On má tú moc zbaviť ťa Tvojich hriechov a previnení. Zbaviť Ťa Tvojho utrpenia. On Ťa volá! Počúvaj, volá ťa po mene. Počuješ to volanie? Otvor svoje uši, otvor svoje srdce a choď ku nemu. Padni na kolená a pros! ON počuje, lebo je tu, je tu medzi nami a čaká na Teba, na Tvoje rozhodnutie, ešte stále čaká na Tvoje slová: Áno Pane Ježišu, tu som, zbav ma mojich utrpení! Môj život patrí odteraz len Tebe. Amen.

Reklamy

2 thoughts on “Úvaha: UTRPENIE

  1. ladislav píše:

    Prečo je utrpenie ? Ja si denie davam taku otazku , ale moje vnutro mi odpove takto. Boh nám dal slobodnu vôlu my rozhodujrme ako na tom svete bude Boh sa na to len zvišky pozera a občas to len upravy aby bola jeho vôla. Zamyslite sa nad sebou .Boh je laska vložil nam do srdca lasku aj hnev treba si len vybrať kam chcem isť dobro alebo zlo.Požehnany deň

    ä

    Like

    • Stano píše:

      Ladislav, Boh nám dal slobodnú vôľu — plne a bez výhrad súhlasím s týmto Tvojim poznaním. Boh nechce mať z ľudí, ktorých stvoril na svoj obraz, bábkové divadlo. Vo všetkom sa môžeme slobodne rozhodnúť.
      Boh vložil do srdca človeka lásku — aj s týmto výrokom súhlasím.
      Ale nesúhlasím s tým, že Boh sa niekde z výšky pozerá a občas zasiahne, aby sa napĺňala Jeho vôľa.
      To je podľa mňa bludné učenie, bludný názor. Podopriem svoje tvrdenie niekoľkými argumentami :
      Boh stvoril celý vesmír, človeka, zvieratá, rastliny……atď. Pri počiatku stanovil určité zákony a pravidlá.
      Stanovil všetky fyzikálne zákony, stanovil pravidlá pre život človeka, Tieto zákony a pravidlá sú platné v celom vesmíre, lebo sú dané Bohom pre všetko, čo stvoril. Človek tieto pravidlá porušuje. Porušuje ich slobodne, zo svojej vlastnej vôle. A zo svojej vlastnej vôle potom musí aj niesť následky svojich činov. Pán Boh prišiel na tento svet, zobral na seba podobu človeka, aby nám ukázal, že žiť je možno aj iným spôsobom. V súlade s jeho pravidlami a nechal nám tu jeden nádherný odkaz. Odkaz lásky.
      Milovať sa navzájom, pokladať jeden druhého za dôstojnejšieho od seba. Jedni druhých bremená neste. Aby som poznal bremeno toho druhého, musím sa o neho zaujímať, musím ho milovať. A potom nastane zázrak. Nielen že budem niesť bremená ja, ale aj moje bremená budú niesť iní.
      Na to, aby tu niekto zasahoval a naprával to, čo sa pokazilo, na to sme tu my, aby sme neustále poukazovali na Božie zákony a napĺňali odkaz lásky.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s