Zápisky zo sťahovky II.

explosed link on a chainPrinášam druhý diel nášho prechodu😉 Prvý nájdete tu.

Čo sa dialo po tom, ako Dadka prišla z práce namosúrená domov? Veľa sme sa rozprávali.🙂

Náš dlhodobý plán bol, že raz, keď bude vhodná chvíľa a jazyková bariéra menšia ako teraz, obe odídeme ku susedom do Reichu a tam si zoženieme naše vysnívané bydielko a pomaly sa zabývame a integrujeme. Človek mieni, Boh mení. Dlhodobý plán uhol plánu krátkodobému.😉 Reč padla na výpoveď v práci a postupnú prípravu na presun k susedom cez nájdenie si hociakej práce, za účelom naučiť sa po nemecky. Tieto úvahy podporilo vyloženie kariet (ktoré vykladám zriedka, keďže ich neviem klasicky čítať, ale nechávam si oznamovať výsledok od popisu ku kartám) . Karty povedali, že treba zhodiť okovy vlastného strachu. Ak sa to podarí, pojde všetko ako po masle. Nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že ešte v ten deň napíšeme výpoveď a Dadka ju zanesie. Uff fu, videla som, že jedny okovy boli pustené, ale ďalšie bremeno – strach z budúcnosti naložené na ramená.

Pár týždňov prešlo a nič sa nedialo. Nebolo náhrady za Dadku v práci, nová práca tiež nebola. A zrazu, myslím, že to bolo koncom septembra sa to začalo rýchlo hýbať. Dadka sa zrazu mohla rozhodnúť medzi ponúknutým vyšším miestom v „starej“ práci a novým miestom u susedov – a to vo svojej vysnívanej práci. Len kútikom duše sme dúfali, že sa k tejto niekedy raz, po pár mesiacoch/rokoch dopracuje. Rozmýšlanie a rozhodovanie kam ísť bolo pomerne krátke, nové práca vyhrala. K rozhodovaniu pridal aj fakt, ako sa na Slovensku ľudia prihlasujú len na minimálku a človek dostane ostatok nejak bokom, čo má všade potom konsekvencie – nebodaj ochorie, nebodaj si chce zobrať úver (no koľko už s minimálkou dostane?) a podobné akcie, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné. Odbory nefungujú, zvyšovanie platu podľa inflácie už vôbec nie:/. No a potom – neodíď ak máš tú šancu. U nás to bolo plánované tak či tak, keďže pre mňa je Rakúsko domovom, len sme nečakali, že sme predsa len už veeľmi priblížení k piatej dimenzii (alebo už nej sme?) a naše myšlienky sa už nezhmotňujú 30 rokov, ale asi 30 krát rýchlejšie😉

Radosť z nových rozhodnutí sprevádzalo rozmýšľanie, ako to spravíme s cestovaním. Veľmi sme si užívali náš bytík (tí, čo ku nám chodia meditovať vedia😉 ), z neho sa nám určite nechcelo. Len ako byť o piatej ráno v práci, bez auta a (m)hd tam ešte nejde? Dadkin budúci šéf zahlásil, nech povie kedy môže čo najskôr začať a oni sa prispôsobia. A vôbec, aká jazyková bariéra, šak Dadka vie anglicky, kolegyne tiež, tak nech hovoria na začiatku anglicky. HÄÄÄÄÄ? Je takýto prístup vôbec ešte možný? JE!

Hneď som zahlásila: Dadik, čo vyžaruješ, to sa k tebe dostáva.😉 (som jej trošku pohladila srdiečko, Dadke dobrej víle. Odteraz ju budem spomínať v článkoch ako DobráVílaDadka😉 alebo len VilaDadka. No, uvidím😉 )

Ako sme pokračovali v úvahách o cestovaní a čo sa dialo ďalej, spíšem čoskoro😉

One thought on “Zápisky zo sťahovky II.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s