Takže sme presťahované, ako sme si to naplánovali. Za dva dni bolo vďaka silným mužom zo sťahovacej firmy všetko ponosené, krabice a nábytok porozdelované (btw. sme boli vélmi múdre a na každú krabicu sme napísali, do ktorej miestnosti patrí a čo v nej je, super nám to uľahčilo robotu [yess bejbe]). Mala som 4 dni voľno, s pomocou rodiny sme dom upratovali, zariaďovali, upratovali, vybalovali, upratovali. Ešte nie sme hotové, ale už bývame.
Tešíme sa z veľa priestoru, prírody okolo nás, záhrady. Na proťajšom múre sú ťahavé rastliny, v niektorých častiach dosť husté a všimla som si, že sa veeelice lúbia rôznym vtákom. Obývačku ešte nemáme uloženú, tak sme pred okno (a pri radiátor) prisunuli kancelárske kreslo a z neho sa dá dejisko na hrade (=vtáky na múre) perfektne pozorovať. Najviac som tam videla sýkoriek, niekedy sa zastavia aj drozdy, čvirika vrabca som videla len jedného. V múre je na niektorých miestach povypadávaná omietka a v niektorých dierach sa asi schováva kopec pavúkov, lebo tam s radosťou vletujú a zobkajú si. Na susedovej strane majú buď hniezdo, alebo obľúbené miesto vtáky, ktoré nepoznám – sú vo veľkosti drozda a sfarbené na čierno-bielo. Asi si zaobstarám divadelný ďalekohľad, nech ich môžem lepšie pozorovať ;).
Vlastne som chcela písať o zmenách, na ktoré si ťažšie/ľahšie zvykáme. Aj keď sme tento presun plánovali a tešili sa z neho, veci a situácie s ním súvisiace, na ktoré si potrebujeme zvyknúť prichádzajú postupne a nie všetky sú hneď radostné. Keďže sme teraz o niečo ďalej od nášho pracoviska (asi tak 60 km), celý náš rodinný rytmus zmizol a potrebujeme si nájsť nový. Vžívanie sa s novými rodinnými rituálmi, s novým rytmom života, hľadanie nových každodenných návykov je proces niekedy viac, niekedy menej dobrodružný.
Niektoré veci idú hladko, niektoré potrebujú viac času, viac priestoru, „usadenie“ sa a vyrovnanie sa s nimi v našom vnímaní. Myslím, že to pôjde, ak
– nebudem na seba príliš náročná a nechám si čas
(nepotrebujem mať hneď všetko na sto-pro vyriešené a vybavené a byť s tým aj vyrovnaná)
– začnem vnímať v nepríjemných veciach veci príjemné
(cestu vlakom môžem vnímať aj ako čas pre seba, knihy, písanie článkov, počúvanie hudby…)
– rozpoznám, uznám a zmením moje a rodinné návyky, ktoré teraz môžem riešiť inak
(iný rytmus nákupov, domácich prác…)
– budem si vedomá, že vždy môžem niečo zmeniť a JA som zodpovedná za môj život, môj pocit šťastia a pohody
(tu mi nič konkrétne nenapadá, všeobecne „von z role obete“)
– popracujem na prijímaní pomoci od druhých
(už som v tom celkom dobrá, ale nie je to na sto-pro)
– naďalej si budem užívať radosť a vďačnosť
Ako sa vy vysporiadavate so zmenami? Ktoré prijímate ľahko a pre ktoré potrebujete viac času, alebo vám padnú za ťažko?
Tinina cesta k sebe 
tak my sme momentalne podobnej situacii. S nadsenim sme kupili domcek, ktory je v uzasnom prostredi “obohnany” stromami a stovkami vtakov, v noci je to tam sama sova. Priroda okolie je uzasne, sme akoby odrezany od okolia. Vytesovali sme sa a momentalne sa pasujeme “s vecami” a “zoznamovackami” , s ktorymi sa stretavame. Kde, co a ako funguje, co dokupit, ako sa postarat o zahradu a do toho vlastnorucna prerabka prizemia podla nasich predstav, kedze sme chceli dat domu nieco vlastne… Okrem toho, treba naplno pracovat a zvysovat HDP…..Ja osobne zatial nepocitujem “pocit nekomfortu”, ktore toto stresovejsie obdobie prinasa. Kazdy den a kazdu jedno “povinnost”, ktoru treba preluskat, beriem ako nieco v zozname, ktore treba odskrtnut. Horsie je to s rodinnymi prislusnikmi, ktori uz moj tucny notes plny poznamok a harmonogramu na kazdy den nemozu ani vidiet. To nas caka este stahovanie…. napad s popisanymi krabicami sa mi paci, ten si poziciam.
Zaujimave je, ze pri otazke ako sa pasujem so zmenami, toto ako zmenu neberiem. Je to zvlastne, ale je akoby som to vsetko cakala, ze to tak ma byt, akoby som vplavala do kazdej jednej hodiny uplne prirodzene.
Co je zvlastne, kedze pre mna je velky pocit nekomfortu, uz len to, ked sa mi zmeni ranny ritual, ktory mam zauzivany. Zmeny su pre mna zaujimava skusenost o sebe, kedze som clovek, ktory ma rad svoj stereotyp. Asi je to tym, ze zmeny, ktore si urobim ja, nepocitujem ako nerovnovahu, naopak zmeny, ktore som nutena robit koli “vonkajsim” vplyvom, mi nie celkom sedia. Ale v konecnom dosledku, ako hovori moja dcera: “vsetko sa na dobre obrati”….
Páči sa miLiked by 1 person
Siu sa tesiim s vamiiii!!
Ako pises o rodinnych prislusnikoch, tak mi to pripomenulo, ze som zabudla dat jeden bod do mojho TODO zoznamu:
– respektujem tempo zvykania si na nove mojich rodinnych prislusnikov 😉
Je ine ako moje a niekedy mi par minut trva, kym pochopim situaciu.
Ja mam tiez ten pocit, ze rozhodnutia, ktore som spravila ja za nas a s nimi spojene zmeny nie su problemom. Skor si potrebujem zvyknut na veci, ktore zase rozhodla Dadka (rozhodla = nieco si rozmyslela, spytala sa ma a ja som jej povedala len ano – bez toho, aby som sa nimi nejak intenzivne zaoberala). Tak to bude asi aj opacne.
Tiez mame plne papiere popisanych veci co vybavit, zariadit, nakupit, urobit. 🙂
Ohladom stahovky – odporucam tie krabice popisat zvrchu aj z boku a ukladat ich tak, aby boli popisky vidno. Neviem, ci budete stahovat a rozoberat nabytok – tip co som odkukala od stahovakov. Pred rozobratim skrin si ceruzkou ocislovali jednotlive steny skrine a ku nim prislusne dvierka (co sme my pri predoslej stahovke neurobili a dumali sme, kam co patri, lebo sak jasne ze navody boli stratene). Jo, a ku kazdej skrini maly sacok na srobiky a male doplnky a ten potom prilepit na jednu stenu, alebo nejaku jej cast.
Kedy planujete vy stahovku?
Páči sa miPáči sa mi
Nasa stara obyvacka kratko pred stahovkou. Na popis krabic sme pouzivali kus bielej papierovej lepiacej pasky a na nu siel popis izby, kam krabica pojde a priblizne co v nej je.
Páči sa miPáči sa mi