Tak som si konečne aj ja nad to sadla s perom v ruke a povedala som si, že idem channelovať. Ale, na čo sa má človek pýtať? Ťažká to otázka :D. Arya je môj drak, pôvodne som si chcela spraviť rozhovor s ňou, ale nakoniec mi odpovedal Otec, takže tak.. :))
Ja: … (nevedela som čo mám písať, napísala som proste len bodky :D)
Arya: No čo, o čom dnes?
Ja: Ani neviem
Arya: Behá ti po rozume veľa otázok, ale vieš, že na ne máš odpovede v sebe, preto sa ani nepýtaš.
Ja: Tie odpovede má v sebe každý, nie?
Arya: Áno, ale málokto si to uvedomuje
Otec: Veď vieš, hovoril som ti, že ľudia radšej odpovede počúvajú, ako keby ich mali hladať sami. Veď ty sama vieš, že je to ľahšie ;).
Ja: Nóóóó :)… Vieš ako to je, občas človeka to fyzické telo vyčerpá aj psychicky, potom sa ťažko pracuje.
Otec: Keď myslííš :D…
Ja: Ha, predsalen mám otázku. Ako ľuďom ukázat tú (ich) správnu cestu v hľadaní odpovedí?
Otec: Vieš, že neexistuje jedna cesta, ale ak myslíš to, že ako im posvietiť na tú ich cestu, tak jedine cez lásku.
Ja: Sakra, už je to otrepané :D.
Arya: 😀 Ale správne!
Ja: Ja viem :D.. Ok,ale čo ďalej?
Otec: Ľuďom tvoje metódy občas nesedia, musíš im len posielať lásku, svietiť im, ale tú cestu musia objaviť sami.
Ja: Vieš, rada by som všetkým ukázala, ako na to, je to nádhera.
Otec: Lenže ľudia v tvojom okolí (nevravím že všetci) ešte nie sú pripravení vidieť svet nádherne. Spomeň si na pesničku Stánky: ,, Jen zahlídli svět, maji na duši vrásky…”. Sú naučení vidieť svet zlý. Je to dlhá cesta, ty sama vieš, že to pre teba nebolo jednoduché..
Ja: Bolí ma ruka 😀
Arya: (rehoooooooot)
Otec: Pokračujeme za chvíľku :D.. vidím, že sa nevieš dočkať kedy to povieš (napíšeš) segram :)..
Páči sa mi:
Páči sa mi Nahráva sa...