Rozpúšťanie hraníc II.

Momentálne ma táto téma sprevádza kam pozriem. Tento článok je takým voľným pokračovaním tohto tohto článku. Ako ináč, kedže sa tou témou zaoberám, z mojej knižnice som vytiahla akurát knihu Ramtha, ktorú pomaličky prelúskavam. Veľa vecí mi v nej sedí, okrem iného sa tam zaoberá aj našimi samonastolenými hranicami. Tento článok bude z časti ňou ovplyvnený.

Dlho bolo v podnadpise môjho blogu napísanné motto – „Nedávaj si hranice, všetko ide“, neskôr som ho zmenila na „Otvor sa, všetko ide.“ Kam až všade naše samonastolené hranice siahajú a ako nás tieto naše presvedčenia ovplyvňujú, si uvedomujem stále viac a viac. Čítať ďalej

Rozpúšťanie hraníc

Sme uprosted vzostupu. Alebo niečoho iného. Všetko sa stále mení. Viem, vždy to bolo tak. Ale nedzá sa vám, že teraz sú tie zmeny rýchlejšie? Že sa všetko akoby rýchlejšie hýbe? Už v minulom článku som sa tým zaoberala.

Zhmotňovanie: Napríklad rýchlosť materializácie myšlienok. Buď som si to predtým neuvedomovala, alebo si to nevšimla – len v poslednej dobe mám pocit, že sa moje myšlienky tak rýchlo materializujú, že sa niekedy až miknem – aha – veď presne toto som pred chvíľou chcela – a vzápätí na to: uff, Tina, dávaj poriadne pozor čo si myslíš, pozri ako to rýchlo prichádza.

Okolnosti: Alebo precítenie okolností, v ktorých sa nachádzame. V tejto dobe cítim oveľa rýchlejšie ako predtým, či mi situácia sedí alebo nie. Hneď sa mi dostavuje nepríjemný pocit, ak mi niečo nesedí. Niekedy najprv ani neviem, čím to presne je, len viem, že sa akurát niečo deje, čo na mňa vplýva deštruktívne. Cítim ťažobu na hrudi, úzkosť. Vtedy začnem hľadať odkiaľ to prichádza a keď nájdem príčinu a odstránim ju, cítim neuveriteľnú ľahkosť na duši. Čítať ďalej