Pokračujem v meditačnom denníku & skúšam komiks :)

…. ktorý prestáva byť výlučne o meditácii 🙂

A dnes mám úplnú radosť, tak ju idem zdielať s vami s dnešnými zápiskami:
4.7.2014 – Prispievam sem už len keď sa udeje niečo nezvyčajné. Zatiaľ som predsa len nenanašla znova pravidelný rytmus na ranné cvičenie a meditáciu, ako som si myslela. Podarí sa mi to tak 2 krát do týždňa, čo je pre mňa zúfalo málo. Trochu sa nám zmenil denný rytmus a prestala som aj poobede cvičiť a už som z toho dosť znervóznela. Spravila som si plán, ktorý sa mi včera síce nepodarilo kvôli počasiu dodržať, zato ale dnes som išla!!! JUPIII!!!! YESSSS!!!!! VAMOS!!!!! Zobudila som sa na Dadkin budík o štvrť na päť. Môj budík som mala nastavený až na 4:50 a tak som ešte zostala v posteli, ale už som nezaspala (vďaka včasnému včerajšiemu spánku) a len som si lebedila a tešila sa z lebedenia :D. A ozaj sa mi podarilo potom niečo po budíku vytrepať sa z postele, navliecť na seba športové veci a o desať minút vybehnúť von! OOOOO síce po betóne a síce len asi 6-8 minút, ale bežala som! OOOOO. Na pláne bol blízky park, ale našla som ešte jeden o niečo bližšie (čo si budeme hovoriť, ten pár minútový beh mi dal hneď poriadne zabrať!) a tak som si našla trávičku bez psačích hovienok a zacvičila som si osem brokátov. Mno, ten parčík už asi využívať nebudem, bol moc blízko cesty (čo som si všimla až neskôr, že ranná premávka už ako tak fičala) a keďže som bola asi rarita, tak niektorí vodiči si nevšimli včas zelenú a ostatní na nich trúbili. Nebolo to vkuse, len som si to všimla a už potom som si to stále všímala ääääähmmmm. A tak teda nabudúce dám ešte tie dve-tri minúty a ozaj prejdem až do parku, mimo premávku. Po cvičení teda beh domov. Hore kopcom. UFFFFF. Posledných 20 metrov som to dala krokom. Som ale rada, že najprv idem ráno dole kopcom, tým pádom to nepreženiem až tak a nezostane mi zle. Ako som sa doma pozrela do zrkadla, síce bordová farba v tvári, ale oči svietili :D. Po sprche som si sadla doma do meditácie. Myšlienky mi pobehovali kde tááde, snažila som sa vracať pozornosťou k dychu, na konci tých 15 minút sa mi to aj dobre darilo. Spomenula som si na slová Dhammadípu – prekážky v meditácii sú tvoje poklady, podľa nich vieš, čo ešte nemáš vyriešené, na čom lipneš, čím sa zaoberáš. A tak som si uvedomila moje prekážky, len neviem, či sa toho lipnutia dokážem vzdať. Hlavne teraz, keď som naradostená z našich plánov. Vzdať sa svojich plánov je zaujímavá vec, ktorá sa mi darí o to lepšie, o čo zrelší plán je. Vtedy si viem povedať „nech sa stane vôľa Božia“, nech je tak, ako to má byť pre blaho všetkých. No ale teraz, keď mám niečo nové v hlave si potrebujem najskôr nájsť kľud to spracovať. A potom sa toho môžem vzdať. 😉

Ranné cvičenie a meditácia

Predošlé zápisky nájdete tu: http://www.cestaksebe.com/mennik-meditacny-dennik/

 

 

Druhý jazyk lásky: pozornosť

Ako druhý jazyk lásky definuje G. Chapman pozornosť. Je to vlastne (skoro)opak prvého jazyku lásky uistenia, kde ide o hovorenie, kdežto u pozornosti ide hlavne o počúvanie, ako aj o zdielanie iných vecí s partnerom. A to na sto percent.

Ak je primárnym jazykom vášho partnera pozornosť, nestačí spolu sedieť pri telke a pomimo sa rozprávať. Vtedy je vaša pozornosť roztrieštená. Zoberte si čas, choďte spolu na prechádzku, alebo si určte denne 15-20 minút na spoločný rozhovor, kedy sa venujete výlučne sami sebe. Dávate si 20 minút svojho života, sú jedinečné, sú iba tu a teraz, sú absolútnym dôkazom lásky.

„Najvýznamnejším aspektom pozornosti je blízkosť. Nie však v zmysle fyzickej blízkosti, ale blízkosti vyplývajúcej zo schopnosti sústrediť sa jeden na druhého.“ Čítať ďalej