Zvykanie si na zmeny: ťažko či ľahko?

BranaHainburgTakže sme presťahované, ako sme si to naplánovali. Za dva dni bolo vďaka silným mužom zo sťahovacej firmy všetko ponosené, krabice a nábytok porozdelované (btw. sme boli vélmi múdre a na každú krabicu sme napísali, do ktorej miestnosti patrí a čo v nej je, super nám to uľahčilo robotu [yess bejbe]). Mala som 4 dni voľno, s pomocou rodiny sme dom upratovali, zariaďovali, upratovali, vybalovali, upratovali. Ešte nie sme hotové, ale už bývame. Čítať ďalej

Vymieňame výhľad na Schönbrunn za osemstoročný múr

Po roku sa znova sťahujeme. Ešte nemáme kľúče od nového, ale už balíme o sto-šesť. Posúvame sa bližšie k Bratislave, kde sme cez voľný čas viac ako vo Viedni.

kacicky

Tu bolo kupko ešte zavreté a uprostred sa pásli dve kačice.

Vedeli sme, že v tomto bytíku budeme bývať prechodne. Zariadili sme si ho útulne, radi (sme v ňom bývali) ešte bývame a zároveň ho radi opúšťame. Vzdávame sa krátkej cesty do práce, výhľadu na Gloriette, tureckého obchodu pod domom, vreštiacich detí detského kúpaliska pred vchodom, každodenného šľapania na tretie poschodie po schodoch (a tým aj nejakej tej základnej kondičky). Čítať ďalej

Zápisky zo sťahovky II.

explosed link on a chainPrinášam druhý diel nášho prechodu ;) Prvý nájdete tu.

Čo sa dialo po tom, ako Dadka prišla z práce namosúrená domov? Veľa sme sa rozprávali. 🙂

Náš dlhodobý plán bol, že raz, keď bude vhodná chvíľa a jazyková bariéra menšia ako teraz, obe odídeme ku susedom do Reichu a tam si zoženieme naše vysnívané bydielko a pomaly sa zabývame a integrujeme. Človek mieni, Boh mení.  Čítať ďalej

Zápisky zo sťahovky I.

krabiceNiektoré veci mám naplánované, a nie a nie s nimi pohnúť. A potom, keď už vidím, že tlačím na pílu a nič, a vzdám sa toho, tak sa otvoria nové možnosti a zrazu sa rútia a vychádzajú veci tak, ako by som si ich ani vysnívať nevedela.

Pre vysvetlenie idem do obdobia asi rok dozadu. Alebo, radšej dva ;). Pred dvoma rokmi som sa sťahovala do Bratislavy, lebo som nevedela kde vo Viedni si mám hľadať byt. Plán bol taký, že sa za rok poobzerám po Viedni, aklimatizujem a uvidím. Dovtedy budem teda do práce každý deň dochádzať. Po roku som začala hľadať vhodný byt, ale po neúspešných 3 mesiacoch hľadania som to vzdala. Žiaden byt ani dom mi nevyhovoval. Cestovanie mi šlo už veeeľmi na nervy a aj iné okolnosti ma tlačili, ale ozaj že nič. Tak som to vzdala, priznala som si, že som asi moc náročná to jednoducho nemá byť.  Čítať ďalej