Prvá mandala enkaustikou

Zatiaľ mám doma len enkaustické pero s nádsadcami, žehlička je na ceste. Včera som už nevydržala čakať na žehličku, tak som sa rozložila že idem niečo teda skúsiť nakresliť.

Mno, predstavovala som si to ako Hurvínek válku. Moje predpoklady boli nasledovné: nanesiem vosk na nástavec, on sa tam nejak udrží, trochu rozpustí, ešte aj rôzne farby si tam môžem vytieňovať a tento maglajz pricapím na papier. A ono to je napodiv úplne ináč 😉

Ale pekne od začiatku. Zatiaľ mám doma teda to “pero” (encaustic pen) s tromi nádsadcami okrúhlo-rôznymi, jeden násadec je ako keby štetec a ďalší je ako pero. K tomu som kúpila základnú sadu voskových farbičiek a biele A4 papiere na enkaustiku. Rozložila som sa na kuchynskom veľkom stole, poukladala na stôl noviny, pripravila šrobovák (na vymieňanie násadcov), predlžovačku, kuchynskú rolku a zapojila pero do eletriny.

Pero ešte ani len nebolo poriadne zohriate, už som naň cápala bledomodrú farbu. Tá sa pomaly rozpúšťala, tak som ho priložila s okrúhlym násadcom do stredu papiera (som si myslela že to je stred, nebol) – a na moje počudovanie tam vôbec nebol taký otlačok ako som ja očakávala, ale len nejaké čudo, čo ani len okrúhle nebolo. Tak som tam znova priložila pero s novou dávkou farby, vtedy už bolo pero poriadne zohriate a nejaký ten otlačok sa vydaril.

Môj prvý dojem bol: vadí mi kábel na pere. Čudne sa to nanáša. Na papieri je zaujímavý efekt. 😉

Na predžovačke som vypla elektrinu (praktické) a išla som vymeniť nástavec na pere. Treba tam trochu uvoľniť šrób, samozrejme že som chcela vedieť akú teplotu má nástavec a som si trošku popálila prsty. Nie moc, ale veru viem prečo odporúčajú vyťahovať nástavec kombinačkami ;). Tieto som nepotrebovala, lebo on aj tak sám vypadne keď je šrób dostatočne uvoľnený a druhý nástavec stačí mať pripravený na stole, nastoknúť ho a prišróbovať.

Mala som určitú predstavu, ako by mala mandala vyzerať, tak som spravila lístky mandaly s modrou farbou. Tieto išli už ťažšie, lebo pero bolo pekne zohriate a vosk na ňom zostal len krátko rozmazaný, keď som dlhšie špekulovala kam ho položiť, tak sa vosk na pere zhlukol do jednej bodky a ak som ho nedržala vodorovne ešte aj skĺzol a kvapol dolu. Najrpv som to nejak balansovala, pridala farbu a prišla na to, že najprv si mám rozmyslieť kam ho položím, poprípade otočiť si papier a až potom naniesť farbu. Mno, potom som si uvedomila, že mám biele pozadie a že lístky mandaly by som mala kresliť zvonka a nie zvnútra. Tak som lístky rozmazala na pozadie a spravila najprv to.

Kreslením pozadia som sa zoznámila s ťahom pera, ako ho najlepšie držať, kedy sa kĺže a ktorá jeho časť pri akom uhle maľuje. Potom som skúšala ako vyzerajú rôzne farby v podobe lístkov, preskúšala všetky násadce a vznikla táto mandala:

Facit: YES :). Odporúčam! Super technika. Je to úplna haluz maľovať niečím eletkrickým. Páči sa mi ako sa dajú vytvárať rôzne efekty na papieri, dodatočne pridávať alebo vyťahovať farby, alebo ich rozmazávať, premiešavať.

Čo urobím na budúce lepšie? Potrebujem rovnú podložku. Mala som pod papierom noviny, ktoré boli miestami zvlnené a to som cítila pri ťahaní pera. Kábel na pere najprv vyrovnám, lebo mi vadil, sa mi motal pod lakeť. Mandalu budem maľovať zvonka, nie zo stredu. Jo, a vymerám si stred na papieri 😉