Druhý jazyk lásky: pozornosť

Ako druhý jazyk lásky definuje G. Chapman pozornosť. Je to vlastne (skoro)opak prvého jazyku lásky uistenia, kde ide o hovorenie, kdežto u pozornosti ide hlavne o počúvanie, ako aj o zdielanie iných vecí s partnerom. A to na sto percent.

Ak je primárnym jazykom vášho partnera pozornosť, nestačí spolu sedieť pri telke a pomimo sa rozprávať. Vtedy je vaša pozornosť roztrieštená. Zoberte si čas, choďte spolu na prechádzku, alebo si určte denne 15-20 minút na spoločný rozhovor, kedy sa venujete výlučne sami sebe. Dávate si 20 minút svojho života, sú jedinečné, sú iba tu a teraz, sú absolútnym dôkazom lásky.

„Najvýznamnejším aspektom pozornosti je blízkosť. Nie však v zmysle fyzickej blízkosti, ale blízkosti vyplývajúcej zo schopnosti sústrediť sa jeden na druhého.“

Nemusí to byť len rozhovor, ale aj iné spoločné aktivity, kedy je vaša pozornosť vyslovene venovaná len partnerovi. Ukazujeme mu, že sme s ním radi, že sa tešíme že s ním môžeme niečo robiť a že môžeme niečo robiť spoločne. Čo by si váš partner najviac prial s vami zdielať? Niekedy nás jeho aktivita nezaujíma (dajme tomu futbal či orchester), ale prečo s ním neísť hlavne kvôli nemu? (Tu mi blikajú kontrolky a spomínam si ako som bojkotovala návštevy futbalového ihriska. Nakoniec som tam pár krát šla a zobrala som si so sebou knihu – aj vlk sýty, aj ovca celá, som si myslela. Môj partner z toho nebol najšťastnejší, moja pozornosť bola inde ako u neho ) Ak sa s našim partnerom vyberieme, dáme mu tým najavo, ako nám na ňom záleží a zdielaním jeho radosti s nami mu napĺňame nádrž lásky. Okrem toho pri spoločných aktivitách vznikajú aj spoločné spomienky, z ktorých je možné čerpať do budúcna.

Vráťme sa k rozhovoru, detailne k dialektu pozornosti – počúvaniu. Ak prejavujeme našu lásku jazykom pozornosti, vášmu partnerovi bude záležať na príjemnom dôvernom rozhovore, kde si budete zdielať bez prerušovania vaše myšlienky, túžby, sny, pocity. Prejavte úprimnú snahu rozumieť vášmu partnerovi, kladením otázok sa dozviete viac. Zároveň váš partner očakáva otvorenie sa z vašej strany, má rád dôverné rozhovory. K vzájomnej pozornosti patrí aj vaša komunikácia, pomenovanie vašich pocitov, vaša otvorenosť voči partnerovi.

„Jednou z možností, ako sa naučiť vzájomnému zdielaniu, je vymedziť si určitú časť dňa, v ktorej každý z partnerov prehovorí aspoň o troch udalostiach, ktoré počas dňa zažil a zároveň sa zverí so svojimi pocitmi.“

Ak máte ťažkosti so zdielaním alebo určením vašich pocitov, v knihe je pár rád ako na to.

Pozor!!!

 „Mnohí z nás sú vedení k odkrývaniu problémov a nasledovne k hladaniu ich riešení. Zabúdame, že manželstvo je vzťah, nie plán, ktorý treba splniť, alebo problém, ktorý čaká na najlepšie riešenie.“

Ak sa vám partner zdôveruje aj s jeho problémami, nechce od vás počuť rady, chce mať pocit že pri ňom stojíte, že ho podržíte ak treba, že ho milujete. Radiť mu môžete keď vás o to vyslovene požiada, nie mentorským spôsobom a s radosťou. (Ďalšia facka – už asi 2 mesiace prechádzam lekciou, ako sa presne toto naučiť. Neradiť partnerovi hneď ako sa mi zdôverí s čím sa zaoberá jeho myseľ, ale dať mu pocit, že som pri ňom. Ide mi to veru dosť.. no.. ťažko.)

G. Chapman dáva pár praktických rád, ako sa naučiť počúvať:
1. Ak ku vám váš partner prehovorí, dívajte sa mu do očí.
2. Ak počúvate vášho partnera, nerobte nič iné.
3. Vnímajte pocity. Ako sa váš partner akurát cíti? Spýtajte sa ho, či ho vnímate správne.
4. Sledujte reč tela, jeho fyzický prejav.
5. Neskáčte mu do reči.

Stojí to za to, naučiť sa to, zdielať naše pocity, alebo sa vzdať našich individuálnych záujmov, alebo robiť veci, ktoré až tak radi nerobíme? Stojí, ak chcete vášho partnera potešiť a dať mu istotu vašej lásky.

Pokračovanie tu.